ozdravme podcast. Rozhovory o zdravotníctve, zdravotnej politike a zdraví. Redakcia ozdravme prináša exkluzívne rozhovory s politikmi, manažérmi, analytikmi a lekármi.
Site
RSS
Apple
Data updated on 14/07/2026
Recent rankings
Latest chart positions across Apple Podcasts and Spotify rankings.
Shared links between episodes and podcasts
Links found in episode descriptions and other podcasts that share them.
Discover shows related to ozdravme podcast, based on actual content similarities. Explore podcasts with similar topics, themes, and formats, backed by real data.
Rudolf Zajac: Otočme jednosmerku. Ambulantní lekári musia chodiť do nemocníc
Episode 159
Thursday, May 28, 2026 • Duration 49:08
V slovenskom zdravotníctve sa v poslednom období roztrhlo vrece s auditmi, konferenciami a vládnymi plánmi. Ministerstvo zdravotníctva predstavilo svojich „8 bodov“ na záchranu nemocníc. Pomôžu však tieto opatrenia reálne zastaviť ich nekonečné zadlžovanie? Rudolf Zajac v tom má absolútne jasno: „V súčasnom nastavení to proste nejde.“
Ústrednou témou tohto dielu je zvrátená „jednosmerka“ slovenského zdravotníctva. Systém dnes funguje tak, že lekári masovo odchádzajú zo štátnych nemocníc do súkromných ambulancií. Rudolf Zajac bez servítky pomenúva, prečo štátne nemocnice kolabujú a prečo musíme túto pomyselnú tabuľku jednosmerky okamžite otočiť – tak, aby ambulantní špecialisti chodili na platené výkony pomáhať a operovať priamo do nemocníc.
Vypočujte si otvorený a kritický rozhovor o tom, prečo štát ako manažér fatálne zlyháva, prečo máme na každom rohu „fakultnú nemocnicu“ bez peňazí a čo musíme urobiť, aby sme v zdravotníctve nečakali už len na to, kedy nás predbehne Albánsko.
📌 10 kľúčových tém, o ktorých v podcaste hovoríme:
🛑 Prečo súčasný systém nedokáže zastaviť dlhy: Súčasné nastavenie štátnych nemocníc generuje stratu automaticky a žiadne kozmetické úpravy to nezmenia.
🔄 Zvrátená jednosmerka slovenského zdravotníctva: Masívny odliv lekárov z nemocníc do ambulantného sektora a prečo je nevyhnutné tento smer okamžite otočiť.
📋 Kritika vládnych plánov a 8 bodov ministerstva: Prečo sú navrhované riešenia len prázdnymi frázami, ktoré reálne problémy vôbec neriešia.
📉 Analýza neefektívneho personálneho kľúča: Počet sestier v systéme alarmujúco klesá, zatiaľ čo počet lekárov stúpa, no celkový počet výkonov napriek tomu padá.
🏢 Ako fungujú (ne)slávne štátne podniky: Otvorená kritika štátu ako najhoršieho možného manažéra, pod ktorého vedením nemocnice neustále generujú stratu.
🎓 Financovanie praktickej výučby medikov: Starý spor medzi rezortmi zdravotníctva a školstva o to, kto má platiť za vzdelávanie budúcich lekárov pri posteliach pacientov.
🚪 Fenomén viacúvazkových lekárov (Kauza NKÚ): Sú lekári s menovkami na štyroch dverách reálnym problémom pre pacienta, alebo ide len o zbytočne nafúknutú tému?
💼 Porovnanie privátneho a štátneho sektora: Prečo súkromné nemocnice dokážu prežiť a prečo by mal štát prebrať ich osvedčené manažérske mechanizmy.
🥪 Spomienky na schvaľovanie reforiem v parlamente: Ako sa za Zajacovej éry vyjednávalo s komunistami, prečo vtedajšia opozícia reformám bránila a kto nakoniec priniesol povestné chlebíčky.
🇦🇱 Porovnanie s európskym priemerom: Prečo slovenské zdravotníctvo stagnuje a či naozaj čakáme už len na Albánsko, aby sme v únii neboli úplne poslední.
Rudolf Zajac: Komu není zhůry dáno, v apatyce nekoupí.“
Episode 158
Wednesday, April 29, 2026 • Duration 51:43
Exminister Zajac o poplatkovej divočine a správe verejného ochrancu práv „168 druhov poplatkov, nikto nevie odkiaľ, prečo, začo. Nemá to kto kontrolovať ani sankcionovať."
Exminister zdravotníctva Rudolf Zajac na podcaste Ozdravme drsne komentuje správu verejného ochrancu práv Róberta Dobrovodského o poplatkoch v zdravotníctve, audit štátnych nemocníc, ktorý ležal v šuplíku rok a pol, aj 42 vládnych opatrení na ľudské zdroje. „Mladý človek, ktorý sa volá Kamil Šaško, naberie tú odvahu, že ide robiť ministra zdravotníctva," reaguje na šéfa rezortu.
168 druhov poplatkov a žiadne jasné pravidlá
Zajac sa s ombudsmanom stotožňuje v hlavnom posolstve: súčasný stav je právne neudržateľný. „Poplatková divočina, tak to znamená, že každý si vyberá za čo chce, čo chce bez opory v zákone," opisuje. Dodáva, že problém je v rozsahu aj absencii kontroly.
Fico, Ústavný súd a 15 rokov bez riešenia
Bývalý minister pripomína, že ombudsmanova pozícia stojí na bazálnej požiadavke právnej istoty. „To, že hovorí je v naprosto poriadku a treba ho podporiť," potvrdzuje Zajac. Politickú zodpovednosť adresuje Robertovi Ficovi: „Od roku 2006 obsluhuje tri štvrtiny, toho času rovných 15 rokov z dvadsiatich a poplatky sú tu také, že sa veľa ľudí môže dostať aj pod hranicu chudoby." Ústavný súd pritom dávno potvrdil, že spoluúčasť pacienta je s článkom 40 ústavy v súlade.
{{odporucane}
Cenník „na vedomie" a vykastrovaný úrad pre dohľad
Systém je podľa Zajaca prakticky nekontrolovateľný. „Lekár, ktorý chce vybrať peniaze, pošle cenník na VÚC na vedomie, ale nie na schválenie," vysvetľuje. Žiadosť je takmer všade považovaná za schválenú a sankcie reálne neexistujú: „Nemá to kto kontrolovať a nemá to kto sankcionovať." O Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pridal v drsnejších výrazoch,. ÚDZS je v súčasnej podobe „tak zmenšený a tak je vykastrovaný", že akýkoľvek pokus o reálnu kontrolu poplatkov potenicálne realizovanú ÚDZS by uňho vyvolal „epileptický záchvat".
KDH, Hainburg a vatikánske doláre
Návrh Kresťanskodemokratického hnutia, podľa ktorého by lekári mohli pacientov ošetrovať za poplatky v doplnkových ordinačných hodinách, Zajac zhodil jednou vetou: „Keď už to mám platiť po ordinačných hodinách, tak to môžem ísť rovno platiť do Rakúska, do Hainburgu." Pripomína, že Tomáš Drucker zboku zakázal poplatky v nemocnici, no „nikto to nerešpektuje". Politické riešenia sú podľa neho väčšinou naivné: „Žiadne riešenie nie je komplexné a reálne."
Rudolf Zajac o Visolajskom a „spiknutí“ finančných skupín: Na paranoidné bludy je Rivotril. Ak nie, zoštátnime poisťovne, ambulancie aj nemocnice a sme v decembri 1948
Episode 157
Wednesday, April 22, 2026 • Duration 01:04:05
Odporový predák v médiách narozprával toľko konšpirácií, že by aj Machala bledol závisťou. V najnovšom podcaste na ne reaguje exminister zdravotníctva Rudolf Zajac
V posledných dňoch sa Visolajský objavil v dvoch veľkých podcastoch — u Dobšinského v Aktualitách a u Kovačič Hanzelovej v SME. Dobšinský sa naňho pozerá s takou láskou a nehynúcim obdivom, akú by si aspoň raz zaslúžil každý. V oboch sa riadil heslom nekazme si výsledky auditov pravdou a konšpiroval tak, že aj Machala, Kotlár či Šimkovičová blednú závisťou.
S Rudolfom Zajacom sme sa na oba pozreli.
Dáta vs. demagógia
Čísla ÚDZS sa s Visolajského verziou rozchádzajú: štátne nemocnice dostávajú o 18 % viac peňazí nad referenčnú sadzbu, Penta iba 8 %. Zajac upozorňuje: problém nie je vo vstupoch, ale vo výstupoch — vyťaženosť najväčších štátnych nemocníc je 51 percent. „To nie je zajacovo číslo vypustené z prsta. Je to fakt zo štatistík," zdôrazňuje.
Platový automat ako jadro problému
„Platový automat doviedol Slovensko tam, kde vôbec sme nemali byť," zdôrazňuje Zajac. Odmeňovanie je naviazané na vek a prax, nie na kvalitu či produktivitu. Priemerná mzda lekára dosahuje 3,2-násobok priemernej mzdy, v Česku a Nemecku iba 2,5-násobok. K vládnemu elaborátu o stabilizácii personálu dodáva: „Keď nebude napísané, že zrušia platový automat, nemuseli písať ani jednu z tých 450 strán."
Prázdne postele, plné stavy
Slovensko má 79 nemocníc s priemernou obsadenosťou okolo 51 percent. „49 percent postelí je prázdnych, ale vykurujú celé budovy," zhŕňa Zajac. Reformu siete prirovnáva k absurdite: „Urobili tú optimalizáciu ako keby som ja robil optimalizáciu v dopravnom podniku. Nechal by som tie električky jazdiť, akurát by som vytrhol sedadlá."
Spiknutie finančných skupín a „recept" 1948
Tvrdenia Visolajského, šéfa NKÚ Andrassyho a exšéfky Blahovej, že VšZP a systém sú v područí finančných skupín, Zajac odmieta ako paranoidné bludy. „Keď je Všeobecná v rukách finančných skupín, tak je v nich aj štát," reaguje ironicky. Argument dovádza ad absurdum: „Zoštátnime poisťovňu, ambulancie, nemocnice. Otočíme kalendár na december 1948. Všetko štátne, nič nefungovalo."
Jana Bittó Cigániková: Krajčí alebo Dvořák? Rovnaká katastrofa
Episode 156
Monday, April 13, 2026 • Duration 46:40
Jana Bittó Cigániková patrí medzi najvýraznejšie tváre slovenského zdravotníctva. Počas konferencie na Bôriku zverejnila výsledky auditu, ktoré sa podľa nej snažil deň pred konaním konferencie potopiť najvplyvnejší lobista Peter Visolajský.
Poslankyňa SaS Jana Bittó Cigániková priamočiaro, tak ako je na to u nej verejnosť zvyknutá, hovorí v najnovšom podcaste o tom, ako Peter Visolajský podľa jej informácií zablokoval prezentáciu auditu na konferencii v hoteli Bôrik. Vysvetľuje, prečo audit zverejnila na sociálnych sieťach, čo by urobila s platovým automatom a prečo je podľa nej akciová spoločnosť jediná cesta, ako rozseknúť gordický uzol tvorby dlhov štátnych nemocníc. Otvorila aj vlastnú budúcnosť v SaS, vzťah s predsedom Gröhlingom — a v rýchlom výbere medzi potenciálnymi ministrami zdravotníctva ohodnotila aj kvality svojich poslaneckých kolegov zo zdravotníckeho výboru.
Visolajský nabehol na ministerstvo a audit sa nezverejnil
Konferencia Zdravé nemocnice v hoteli Bôrik mala byť momentom pravdy. Premiér Fico mal podľa Cigánikovej jeden z najlepších príhovorov. Výsledky auditu boli pripravené. No potom sa nestalo nič. Podľa informácií Cigánikovej deň pred konferenciou Visolajský nabehol na ministerstvo a plán sa zmenil. „Pri každom jednom pokuse niečo systémovo zmeniť — či už ide o zverejňovanie platov, zverejňovanie úväzkov, optimalizáciu alebo akciovky — vždy tam nabehne Visolajský. Ale že vždy,“ hovorí Cigániková. Audit zverejnila na sociálnych sieťach sama. Urobila to prvýkrát v živote a dúfa, že aj naposledy.
„Pri každom jednom pokuse niečo systémovo zmeniť — či už ide o zverejňovanie platov, zverejňovanie úväzkov, optimalizáciu alebo akciovky — vždy tam nabehne Visolajský. Ale že vždy.“
Lekári nech majú aj 20-tisíc. Ale za výkon, nie za to, že existujú
Cigániková opakovane zdôrazňuje, že nekritizuje platy lekárov. Problémom je podľa nej systém, v ktorom sa odmeňuje za existenciu, nie za prácu. Operačné sály sú v niektorých nemocniciach obsadené na necelých 30 percent. Lekárov je nadstav, sestier podstav — a peniaze, ktoré idú na lekárov, chýbajú práve sestrám. „Kto iný má mať peniaze, ak nie človek, čo zachraňuje životy? Nech majú aj 20-tisíc. Len nie za to, že existujú, ale za výkon,“ hovorí poslankyňa. Osobitne kritizuje podpredsedu LOZ Mendela, ktorý podľa jej informácií za 6-tisíc mesačne odrobil minimum hodín.
Platový automat: Nechajme základ, ale navyšovanie výhradne za výkon
Akciovky sú zárukou toho, že štátne podniky konečne budú fungovať
Krajčí alebo Dvořák? Stachura alebo Cigániková?
Nikam neodchádzam. Ale čakajú na môj odchod
Henrieta Tulejová a Dajana Petríková: Verejných zdrojov v zdravotníctve je maximum, bez súkromných peňazí to ďalej nepôjde
Episode 155
Friday, April 10, 2026 • Duration 01:08:23
Slovenské zdravotníctvo sa v posledných rokoch dočkalo výrazného nárastu zdrojov. Zvýšenie sadzby odvodov prinieslo do systému približne miliardu eur ročne navyše. V percentách HDP sa Slovensko dostalo na úroveň 8,4 percenta, čím sa takmer vyrovnalo Českej republike. Otázku, čo sme si za to kúpili, si v podcaste ozdravme kladú Henrieta Tulejová z Advance Healthcare Management Institute a Dajana Petríková z Asociácie zdravotných poisťovní. Ich diskusia vychádza z publikácie Zdroje pre budúce zdravie, ktorú Tulejová napísala spolu s Dominikou Šebovou, a zo záverov konferencie Zdravie ako investícia, organizovanej Asociáciou zamestnávateľských zväzov a združení v marci 2026.
Stabilita personálu áno, lepšia starostlivosť nie
Podľa Tulejovej sme si kúpili predovšetkým stabilizáciu personálu. Značnú časť rastu však pohltila inflácia. Zlepšenie kvality alebo dostupnosti starostlivosti sa zatiaľ nekoná. „Sme veľmi pravdepodobne na maxime toho, čo dokážeme tým súčasným systémom vygenerovať,“ upozorňuje Tulejová. Problém je v štruktúre – takmer všetko ide z verejných zdrojov a veľmi málo zo súkromných. „Aj ten štát má peniaze len z daní od pracujúcich. Takže v podstate je to stále jeden verejný zdroj, ale potrebujeme tam dať aj tie súkromné zdroje,“ dopĺňa Petríková.
Nožnice sa otvárajú
Publikácia Zdroje pre budúce zdravie modeluje vývoj príjmov a výdavkov verejného zdravotného poistenia do roku 2070. Podiel pracujúcich na populácii bude klesať – do roku 2040 odíde do dôchodku okolo 300-tisíc ľudí zo silných ročníkov, pôrodnosť klesla na historické minimum 42-tisíc detí ročne. Tulejová vysvetľuje, že podľa projekcií sa už v roku 2030 otvorí medzera 120 eur na pacienta ročne medzi príjmami a výdavkami. „My sme sa snažili poukázať na to, že nepozeráme sa len na problémy, ktoré máme dnes pod nosom, ale poďme sa pozerať aj trochu viac do budúcna,“ hovorí. Konferencia AZZZ túto naliehavosť potvrdila – zamestnávatelia ako hlavní prispievatelia do systému verejného zdravotného poistenia upozornili, že rastúci nápor pacientov pri hroziacom úbytku personálu považujú za neudržateľný.
500 miliónov v neoficiálnych poplatkoch
Medzitým v systéme živelne rastú neoficiálne poplatky v ambulanciách. „Tie poplatky v ambulanciách v posledných troch rokoch výrazne narástli a dneska sú niekde na úrovni 500 miliónov eur a ďalej rastú,“ uvádza Tulejová. Sedemdesiat percent pacientov by podľa prieskumu prijalo jednotné poplatky s ochranným stropom. „Ľudia veľmi volajú po tom, že poďme tie poplatky nastaviť jednotne. A hlavne poďme nastaviť nejakú ochranu, lebo cítia veľmi veľkú neistotu,“ dodáva. Aj konferencia AZZZ odporučila prestať sa tváriť, že zdravotníctvo je zadarmo, a namiesto toho poplatky upratať tak, aby boli transparentné a sociálne únosné.
Tri piliere pre zdravotníctvo
Nominálne poistné: zdravotníctvo nie je zadarmo
80 nemocníc je príliš veľa
Rudolf Zajac na margo konferencie na Bôriku: Prisahám na všetko, čo mi je sväté. Ja tieto voloviny už nemôžem ani počúvať
Episode 154
Thursday, April 9, 2026 • Duration 42:22
Exminister zdravotníctva Rudolf Zajac reaguje na výsledky auditu PwC a konferenciu v hoteli Bôrik, kde sa stretli prezident, premiér aj minister Šaško. V podcaste hodnotí osem opatrení ministra, vysvetľuje, prečo štátne nemocnice tvoria miliardové dlhy, a hovorí o platovom automate, transformácii nemocníc aj o úlohe Lekárskeho odborového združenia.
V hoteli Bôrik sa 9. apríla 2026 stretli najvyšší ústavní činitelia, aby diskutovali o výsledkoch auditu piatich štátnych nemocníc. Zajac celú udalosť hodnotí jemu vlastným úrpimným štýlom : „Nič nového pod slnkom. Najdôležitejšie nie je to, čo hovorí Pellegrini, nedajbože Raši alebo Šaško, ale to, čo hovorí premiér.“ A premiér podľa Zajaca len zopakoval to, čo už povedal v Spišskej Novej Vsi — že si dal dole ideologické okuliare. „Ešte som len čakal, kedy povie, že zisk (poisťovní) je v poriadku, a tým by poprel sám seba.“
Zajac pripomína, že Smer ovládal rezort zdravotníctva 75 percent času za posledných dvadsať rokov. Výsledok? „Už sa nevieme dočkať, kedy vstúpi Albánsko do Európskej únie, aby sme konečne neboli na poslednom mieste.“ Za ten čas prešli štátne nemocnice šiestimi vlnami oddlženia za celkovo dve miliardy eur. Dlh je opäť nad miliardou. „Dlh robí ten, kto dlh robiť môže a nič mu za to nehrozí,“ konštatuje Zajac.
Jadrom problému je podľa Zajaca platový automat a memorandum s LOZ. „Pridali sme lekárom na výplatách a ubrali sme im pracovný čas. To nemôže fungovať,“ hovorí. Nadčasy v UNB narástli o 82 percent, výkony klesli. Nadstav 341 lekárov, podstav 425 sestier. Na otázku, čo by sa stalo, keby protestujúci lekári naozaj odišli, odpovedal: „Keby tých 3 000 lekárov odišlo, to by bola najväčšia úľava pre slovenské zdravotníctvo.“
Riešenie vidí v transformácii nemocníc na akciové spoločnosti. Päť nemocníc, ktoré v roku 2004 transformoval, dodnes netvoria dlhy. „Jednoducho netvoria. Bodka. Dovidenia, dopočutia," komentuje Zajac. Ostatné generujú miliardové straty. „Treba nákup zdravotnej starostlivosti vrátiť do normálnych koľají — tam, kam patrí," dodáva — teda do zdravotných poisťovní. Práve poisťovne sú podľa Zajaca jediné, kto má dáta, vie ktorá nemocnica je efektívna a kde objednať starostlivosť pre svojich poistencov. Namiesto toho o nákupe a cenách rozhoduje ministerská komisia cez programovú vyhlášku, ktorú Zajac označil za „honosný názov pre úplnú stupiditu." Fico podľa neho poisťovne „prakticky postavil mimo zákon" — zakazoval zisk, chcel ich vykupovať, až kým Ústavný súd nerozhodol, že porušil ústavu.
Kováč: Keď politik toleruje Kotlára, nerozhoduje odborne, ale politicky
Episode 153
Thursday, April 2, 2026 • Duration 20:17
Lekár a právnik Peter Kováč o prelomovom rozsudku v prípade najdrahšieho lieku, zlyhaní v kategorizácii liekov, práci súdnych lekárov aj o tom, prečo vznikli Lekári nahlas.
Lekár, právnik a spoluzakladateľ iniciatívy Lekári nahlas Peter Kováč v podcaste Ozdravme o prelomovom rozsudku správneho súdu v prípade Zolgensmy, o tom, prečo minister Šaško toleruje Kotlára, a o absurdnej kritike súdnych lekárov za používanie majákov.
Peter Kováč je človek, ktorý slovenské zdravotníctvo vidí z oboch strán — ako lekár aj ako právnik. Je spoluzakladateľom iniciatívy Lekári nahlas a súdnym lekárom, ktorý denne rieši to, čo väčšina z nás radšej nevidí. V podcaste Ozdravme sme s ním rozobrali tri témy, ktoré ukazujú, v akom stave sa nachádza slovenské zdravotníctvo — od tolerovania medicínskych bludov až po otázku, či si môžeme dovoliť platiť najdrahší liek na svete z verejného poistenia.
{{odporucane}}
Kováč vysvetlil, prečo iniciatíva Lekári nahlas vznikla — „miera frustrácie niektorých lekárov z toho, čo sa tu deje, presiahla určitú hranicu, ktorá sa dala tolerovať.“ Dianie okolo vládneho splnomocnenca Kotlára označil za čistú katastrofu. Na otázku, čo si myslí o tom, že minister Šaško sa na jednej strane hlási k vede a dá sa zaočkovať proti chrípke, ale zároveň toleruje Kotlára, odpovedal priamo: „Neviem, či je to rešpektovanie vedy, alebo robenie politiky. Keď v politickom záujme tolerujeme medicínske bludy, treba sa ozvať.“
Hlavná téma podcastu sa točila okolo prelomového rozsudku správneho súdu, ktorý zrušil kategorizáciu lieku Zolgensma. Kováč pripomenul prípad Editky z roku 2023, keď rodičia dosiahli úhradu lieku cestou neodkladného opatrenia — nápad, ktorý označil za „z právneho hľadiska doslova geniálny.“ Lenže krajský súd neodkladné opatrenie zrušil, nemocnica zostala s neuplatenou faktúrou a nakoniec rodičia zo zbierky zaplatili 700-tisíc eur.
Teraz Dôvera a Union žalovali ministerstvo a správny súd im dal za pravdu. Kováč vysvetlil, čo to znamená v praxi — ak sa rozsudok potvrdí, kategorizácia padne a poisťovne budú musieť od ministerstva vymáhať škodu. A ak to neurobí, „mohlo by dôjsť až k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku.“ Pikantná je situácia Všeobecnej zdravotnej poisťovne — tá by musela žalovať vlastného majiteľa. Podľa našich informácií sa k žalobe nepridala.
Lekár Nahlas: 5 minút stačí na vytvorenie medicínskeho hoax. Na jeho vyvrátenie nie.
Episode 152
Thursday, April 2, 2026 • Duration 01:23:07
Dôvera v lekárov klesá, choroby sa vracajú a väčšina odborníkov mlčí. Piati členovia iniciatívy Lekári nahlas v diskusii Ozdravme o dezinformáciách, autocenzúre a boji, ktorý nemôžu vyhrať sami.
Piati lekári z iniciatívy Lekári nahlas diskutovali v bratislavskom Kafe Scherz o klesajúcej dôvere v medicínu, návrate chorôb a o tom, prečo sa väčšina ich kolegov bojí ozvať. Hostami štvrtej verejnej diskusie Ozdravme boli epidemiologička Alexandra Bražinová, radiológ Maroš Rudnay, imunologička a prezidentka ZAP Jaroslava Orosová, lekár a právnik Peter Kováč a pneumologička Katarína Dostálová.
Klesajúca dôvera v lekárov a odborníkov
Profesorka Bražinová hneď v úvode diskusie poukázala na alarmujúci trend — dôvera verejnosti v odborníkov dlhodobo klesá a pandémia tento proces výrazne urýchlila. Odvolala sa na veľké medzinárodné štúdie, ktoré preukázali priamu súvislosť medzi mierou dôvery v odborníkov a úmrtnosťou počas pandémie. Krajiny s nízkou dôverou vo vládu a vedcov mali merateľne vyššiu úmrtnosť. Slovensko podľa nej patrí práve medzi tie krajiny, kde je dôvera v autority nízka. Ako sama zhrnula: „Tá dôvera je naštrbená a je to dôsledok aj pandémie, ale je to taký pretrvávajúci jav, ktorý začal ešte oveľa skôr."
Nedávny prieskum psychológov zo Slovenskej akadémie vied jej slová len potvrdil.
Pacienti s „doktorátom z Googlu" a autocenzúra lekárov
Katarína Dostálová opísala realitu, s ktorou sa stretáva denne v ambulancii — pacienti prichádzajú s diagnózami z internetu a priamo kontrolujú lekárove postupy. „Niektorí mi potom povedia už na konci, keď im dávam nález, že išli ste podľa toho, čo mi ChatGPT povedal," povedala Dostálová s tým, že niekedy to paradoxne pomôže pri dodržiavaní liečebného režimu, no častejšie to vedie k frustrácii na oboch stranách. Diskusia sa preniesla aj k autocenzúre medzi lekármi. Dostálová vysvetlila svoju výhodu oproti kolegom zamestnaným vo veľkých zariadeniach: „Mňa nemá kto zháňať v práci za to, čo som povedala." Práve strach z reakcie okolia podľa nej brzdí mnohých kolegov od verejného vystupovania.
{{odporucane}}
Maroš Rudnay a zlomová skúsenosť s Lekárskym odborovým združením
Osobitný priestor v diskusii dostal príbeh Maroša Rudnaya a jeho skúsenosti s Lekárskym odborovým združením (LOZ). Rudnay, ktorý sa boju s dezinformáciami v medicíne venuje už viac ako trinásť rokov, opísal situáciu, keď boli lekári verejne pranierovaní za vykonávanie štandardných medicínskych výkonov. Obrátil sa na LOZ s očakávaním, že organizácia, ktorá sa prezentuje ako zástupca lekárov, sa za nich postaví.
Slovenská lekárska komora pod paľbou kritiky
Návrat chorôb a ohrozená kolektívna imunita
Politika v medicíne a rozklad inštitúcií
Čo robiť? Vzdelávanie, odvaha a lekári nahlas
Patrik Palacka: Rakovina obličky na Slovensku: nové lieky prichádzajú, no stále zaostávame
Episode 151
Wednesday, April 1, 2026 • Duration 30:40
Docent Patrik Palacka vysvetľuje, ako sa diagnostikuje a lieči rakovina obličky, prečo Slovensko zaostáva v dostupnosti moderných liekov a čo znamená nová imunoterapia pre pacientov.
Hosťom podcastu Ozdravme je docent Patrik Palacka, onkológ a docent Lekárskej fakulty Univerzity Komenského pre odbor onkológia. Patrí medzi popredných slovenských odborníkov na liečbu nádorových ochorení, vrátane rakoviny obličky. V rozhovore otvorene hovorí o tom, kde sa slovenská onkológia nachádza, čo sa v posledných rokoch zmenilo a kde nás ešte čakajú výzvy.
Diagnostika a príznaky
Rakovina obličky je zákerná predovšetkým preto, že dlho neprezrádza svoju prítomnosť. Viac ako polovica pacientov sa o nádore dozvie úplne náhodne — napríklad pri ultrazvuku brucha, ktorý lekár indikoval z celkom iného dôvodu. Najčastejším príznakom, ak sa vôbec objaví, je krv v moči. Tá však môže súvisieť aj s infekciami či močovými kameňmi, preto sa na rakovinu nepomyslí hneď. Hmatateľný nádor v brušnej oblasti sa vyskytuje už len pri lokálne pokročilej chorobe, čo sa týka približne 15 percent pacientov. Medián veku pri diagnóze je 64 rokov a muži sú postihnutí dvakrát častejšie ako ženy.
{{odporucane}}
Prevencia a preventívne prehliadky
Hoci cielený skríning na rakovinu obličky neexistuje, rizikové faktory sú dobre známe — fajčenie, obezita, hypertenzia a profesionálna expozícia škodlivým látkam. Docent Palacka zdôrazňuje obrovský význam preventívnych prehliadok u všeobecného lekára. Práve bežný rozbor moču dokáže odhaliť mikroskopickú krv, ktorá vedie k ďalším vyšetreniam a včasnému záchytu. Uvádza konkrétny prípad 39-ročného muža, ktorému preventívna prehliadka odhalila rakovinu močového mechúra v úplne včasnom štádiu — bez akýchkoľvek príznakov. Prevencia zachraňuje životy.
{{suvisiace}}
Revolúcia v liečbe
Za posledných 25 rokov sa liečba metastatickej rakoviny obličky zmenila dramaticky. Okolo roku 2000 pacienti s pokročilou chorobou prežívali v mediáne jeden rok. S príchodom tyrozínkinázových inhibítorov v rokoch 2005–2006 sa prežívanie zdvojnásobilo. Skutočný zlom priniesla kombinovaná imunoterapia, vďaka ktorej sa medián prežívania posunul na takmer päť rokov. Ešte pôsobivejšie je, že kombinácia imunoterapie s novými tyrozínkinázovými inhibítormi dokáže úplne vyliečiť až 17 percent pacientov s metastatickým ochorením. Nejde teda už len o predlžovanie života, ale o reálnu šancu na kompletné uzdravenie — čo bolo ešte pred dvoma desaťročiami nepredstaviteľné.
Dostupnosť liekov na Slovensku
Peter Pažitný: (Ne)udržateľnosť slovenských nemocníc, platový automat a sekera väčšia ako miliarda €
Episode 150
Friday, March 27, 2026 • Duration 58:06
Nová publikácia Petra Pažitného a kolektívu (doc. Ing. Peter Pažitný, MSc., PhD. Ing. Daniela Kandilaki, PhD. Mgr. Noemi Macko-Forgáčová Ing. Mgr. Petronella Mihálová MUDr. Rudolf Zajac) sa sústreďuje na udržateľnosť slovenských nemocníc. Analyzuje rastúce dlhy, vplyv platového automatu, regulačné prekážky a možnosti transformácie právnej formy nemocníc smerom k väčšej transparentnosti a tvrdým rozpočtovým obmedzeniam. Kniha kombinuje historický prehľad s konkrétnymi odporúčaniami pre manažérov, zriaďovateľov a tvorcov zdravotnej politiky.
Diagnóza dlhu a jeho príčiny
Pažitný v publikácii zdôrazňuje, že dlh štátnych nemocníc nie je jednorazový problém, ale systémový jav: „Dlh nemocníc je tzv. Locus minoris resistentiae systému,“ teda miesto najmenšieho odporu, kam sa prenáša tlak na náklady a výnosy. Autori ukazujú, že napriek opakovaným oddlženiam (vyše dvoch miliárd eur) zostáva problém aktuálny a že dlh súvisí s kombináciou rastúcich mzdových nákladov, regulácií, ktoré obmedzujú manažérsku flexibilitu, a nedostatočnej transparentnosti hospodárenia nemocníc.
Platový automat a jeho dôsledky
Pažitný upozorňuje, že platový automat výrazne zvyšuje cenu práce a obmedzuje riaditeľov nemocníc v manažérskych rozhodnutiach: „Ten platový automat vnímam ako jeden z kľúčových faktorov, prečo je súčasný stav neudržateľný.“
Zvýšené osobné náklady (v niektorých prípadoch až 90 % príjmov) znižujú priestor na iné investície alebo len úhradu bazálnych nemocničných nákladov. Publikácia analyzuje, ako centrálne nastavené mzdy a regulačné zásahy oslabujú incentívy na produktivitu a vedú k rastu dlhov.
Transparentnosť cez zmenu právnej formy
Autori navrhujú transformáciu veľkých nemocníc na akciové spoločnosti ako nutný predpoklad pre transparentné hospodárenie: „Akciová spoločnosť je základ toho, že budem mať štandardné dáta, budem mať auditované dáta, budem vedieť, čo sa v tej nemocnici deje.“ Transformácia by priniesla povinnosť zverejňovať účtovné závierky, jasnejšie rozdelenie aktív a pasív a tvrdé rozpočtové obmedzenia, ktoré by znížili motiváciu k dlhodobému zadlžovaniu.
Platobné mechanizmy, poisťovne a inovácia
Kolektív kriticky hodnotí súčasné regulačné nastavenie, ktoré obmedzuje zmluvnú voľnosť medzi poisťovňami a poskytovateľmi. Pažitný pripomína, že pôvodný dizajn mal umožniť poisťovniam vyjednávať platobné mechanizmy a podporovať inovácie: „Tie regulácie... nás vlastne veľmi limitujú v tejto inovatívnej činnosti.“ Pažitný navrhuje návrat k mechanizmom, ktoré odmeňujú kvalitu a výsledok, nielen objem výkonov.
{{suvisiace}}
V podcaste hovoríme aj o týchto témach:
• 📜 Ombudsman Róbert Dobrovodský predložil parlamentu správu o poplatkoch v zdravotníctve, ktorú zákonodarcovia odmietličo i len prerokovať
• 💸 V slovenských ambulanciách a nemocniciach existuje 168 druhov poplatkov bez jednotných pravidiel — Zajac to nazývapoplatkovou divočinou
• 📈 Z desiatich miliárd eur tečúcich do zdravotníctva ide podľa odhadov dve miliardy na doplatky, poplatky a príplatky
• 🏛️ Ústavný súd dávno potvrdil, že spoluúčasť pacienta je v súlade s článkom 40 ústavy — bezplatnosť teda nie je absolútna
• ⚖️ Lekári posielajú cenníky na vyššie územné celky len na vedomie, nie na schválenie. Reálne sankcie neexistujú
• 🛑 Tomáš Drucker zboku zakázal poplatky v nemocniciach, ale podľa Zajaca to už dnes nikto nerešpektuje
• 💉 Národná transfúzna služba má dlh 20 miliónov eur na sociálnej poisťovni — rovnakú sumu jej dlžia štátne nemocnice
• 📋 Vláda schválila 42 opatrení pre ľudské zdroje v zdravotníctve. Zajacov verdikt: papier znesie všetko, ministerstvo netuší,ako to realizovať
• 🇦🇱 „Aby Albánsko vstúpilo do EÚ a 2týždne po ich vstupe už nebudeme poslední," uzatvára Zajac stav slovenského zdravotníctvaKamil
Audit, dlhy a otázka veriteľov
Audit si nemocnice objednali a zaplatili, hoci dlhujú stovky miliónov. Zajac odmieta tézu o uprednostňovaní veriteľa: „To by neurobil ani Moskovský inštitút miniatúrneho auditu." Vážnejší problém vidí v stave účtovníctva: „Je tam taký neporiadok, že tam netreba audítora, ale urobiť riadny poriadok. A ten poriadok si má urobiť vlastník." Uzatvára trpko: „Nemáme koho voliť."
V podcaste hovoríme aj o týchto témach:
🎙️ Nová epizóda podcastu ozdravme — Rudolf Zajac reaguje na Visolajského výroky z podcastov Braňa Dobšinského a Zuzany Kovačič Hanzelovej
📊 Úrad pre dohľad zverejnil dáta: štátne nemocnice dostávajú o 18 % viac nad referenčnú sadzbu, Penta o 8 %
🏥 Vyťaženosť najväčších štátnych nemocníc je len 51 %, personál je pritom dimenzovaný na plnú kapacitu
💸 Platový automat podľa Zajaca odmeňuje vek a odpracované roky, nie kvalitu, produktivitu či efektivitu
👨⚕️ Priemerný plat lekára je na Slovensku3,2-násobok priemernej mzdy — v Česku a Nemecku okolo 2,5-násobku
🚋 Rušenie postelí bez zatvárania nemocníc Zajac prirovnáva k „električkám, ktorým vytrhli sedadlá"
🏦 Tvrdenie, že VšZP je v područí finančných skupín, označuje za „paranoidný blud"
🧾 Platba za audit podľa Zajaca nie je uprednostňovaním veriteľa — skutočný problém je stav účtovníctva
📉 Slovensko trpí absolútnym nedostatkom vierohodných dát o zdravotníctve, tvrdí Zajac
🗳️ „Nemáme koho voliť," uzatvára Zajac diskusiu o stave opozície aj koalície
Postoj SaS k platovému automatu je jasnejší, ako by sa dalo čakať. Cigániková nehovorí o plošnom rušení platov. Hovorí o tom, že základný plat môže zostať — ale každé ďalšie navýšenie musí byť naviazané na merateľný výkon. „Pokojne ten balík peňazí nechajme, ale to navyšovanie už treba naviazať výhradne na výkon. Treba ten výkon pomenovať — počet operácií, bodovanie v DRG a určite aj spokojnosť pacienta,“ vysvetľuje. Rozdeľovať by mali riaditelia nemocníc, nie centrálna tabuľka. A to nielen lekárom, ale aj sestrám, sanitárom či komukoľvek, kto podáva výkon.
Cigániková je v otázke akciových spoločností jednoznačná — a ide ďalej ako väčšina opozície. Privatizáciu nepovažuje za hrozbu, ale za príležitosť. Do ústavy by zákaz privatizácie nedávala, hoci pragmaticky chápe, že to môže byť politická cena za upokojenie verejnosti. „Akciové spoločnosti sú zárukou toho, že štátne podniky konečne budú môcť byť reálnym konkurentom tým „zlým“ súkromníkom. Nastavia sa jasné pravidlá, dlhová brzda, zverejňovanie účtovných závierok,“ argumentuje. Ako príklad uvádza kardioústavy, kde riaditelia pôsobia desaťročia a výsledky sú neporovnateľne lepšie.
Na záver podcastu sme Cigánikovej ponúkli rýchly výber — dvojice mien potenciálnych ministrov zdravotníctva, z ktorých si mala vybrať jedno. Krajčí verzus Dvořák? „Ani jeden, obaja sú rovnaká katastrofa.“ Stachura verzus Dolinková? „Stachura, napriek tomu, že bol pravou rukou Krajčího.“ Baláž verzus Cigániková? „Cigániková.“ A Cigániková verzus Szalay? „Obaja — on ako minister, ona ako pravá ruka.“ Jej hodnotenie opozičných kolegov je vecné, ale nemilosrdné: od PS v zdravotníctve čakala viac a Dvořák ju sklamal. KDH má podľa nej lepšie ekonomické myslenie, než by sa od konzervatívcov čakalo.
Záver podcastu patril osobným otázkam. Cigániková otvorene hovorí o napätí s predsedom SaS Gröhlingom, no odísť neplánuje. S Matovičom do vlády nepôjde za žiadnych okolností. Z opozičných politikov v zdravotníctve najlepšie hodnotí Stachuru z KDH, naopak, Dvořáka z PS považuje za sklamanie. „Pán Gröhling neznesie kritiku. Som jediná, ktorá sa odváži ozvať. Ale aspoň sa ráno viem pozrieť do zrkadla,“ hovorí. Na otázku, či by chcela byť ministerkou zdravotníctva, odpovedá: „Hrozne by ma tešilo robiť v živote to, čo mi ide. Ale mandát musia dať voliči.“
V podcaste hovoríme aj o týchto témach:
🔇 Audit nemocníc bol pripravený, no podľa Cigánikovej ho Visolajský zablokoval deň pred konferenciou
🏚️ Operačné sály v niektorých nemocniciach sú obsadené na menej ako 30 % — poobede sa neoperuje vôbec
💰 Platy lekárov: nech majú aj 20-tisíc, ale za výkon, nie za existenciu
📉 Platový automat: základ nechať, ale každé navýšenie viazať výhradne na merateľný výkon
🏛️ Akciové spoločnosti: jediná cesta k transparentnosti a finančnej disciplíne nemocníc
🚨 Visolajský podľa Cigánikovej blokuje každú reformu zdravotníctva posledných 10 rokov
👀 Fico na Bôriku prekvapil — hovoril o akciovkách, čo mu podľa Cigánikovej body neprinesie
⚡ SaS interné napätie: Cigániková kritizuje Gröhlinga, ale odísť neplánuje
🚫 S Matovičom do vlády nikdy. Keď Fico nemôže, Matovič pomôže — dlhé roky to platí
🩺 Cigániková by chcela pôsobiť v zdravotníctve aj v budúcej vláde — ako ministerka alebo štátna tajomníčka
Petríková navrhuje trojpilierový systém po vzore dôchodkovej reformy. „Tak ako sme si okolo roku 2005 uvedomili, že nebudeme mať na tie dôchodky, niečo veľmi podobné potrebujeme urobiť aj v zdravotníctve,“ vysvetľuje. Prvý pilier by zostal solidárny a povinný. Druhý by bol povinne voliteľný s prvkami zásluhovosti. Tretí dobrovoľný, teda pripoistenie.
Tulejová presadzuje koncept nominálneho poistného po vzore Holandska, kde si každý platí fixnú sumu s dotáciami pre sociálne slabších. „Veľká výhoda toho princípu je, že každý jeden človek si začne uvedomovať, že zdravotníctvo nie je zadarmo,“ argumentuje. Zároveň uznáva, že takáto reforma si vyžaduje silnú spoluprácu ministra zdravotníctva a ministra financií a v Holandsku na to potrebovali dvadsať rokov.
Obidve diskutujúce zdôrazňujú aj potrebu efektívnejšieho využívania zdrojov. Slovensko má 80 nemocníc, porovnateľné Dánsko len 20. Pacienti po cievnej mozgovej príhode sú po akútnej liečbe odovzdaní rodinám bez dostatočnej rehabilitácie. Petríková pripomína, že poisťovne sú pripravené aktívne spoluvytvárať riešenia: „Tie dopady tej demografickej krízy ich vypnú už v nasledujúcom volebnom období. Preto si tých politikov pripravujeme, aby keď jedného dňa budú konfrontovaní s tou realitou, vedeli, že riešenia existujú.“
V podcaste hovoríme aj o týchto témach:
• 💰 Slovensko sa v objeme zdrojov v zdravotníctve vyrovnalo Česku – dávame 8,4 percenta HDP, Česko 8,5 percenta
• 📉 Za navýšené miliardy sme si kúpili stabilitu personálu, nie lepšiu starostlivosť – čakacie doby sa neskrátili
• 👴 Do roku 2040 nám odíde do dôchodku 300-tisícľudí zo silných ročníkov, pôrodnosť klesla na historické minimum
• 🏥 Máme 80 nemocníc, porovnateľné Dánsko len 20– päť pôrodníc funguje s jedným pôrodom denne
• 💊 Nové technológie, robotická chirurgia aj inovatívne lieky tlačia na rast nákladov, ktoré nedokážeme pokryť
• 🧾 Neoficiálne poplatky v ambulanciách narástli na 500 miliónov eur ročne a pacienti nevedia, koľko zaplatí
• ✅ 70 percent pacientov by prijalo jednotné transparentné poplatky s ochranným ročným stropom
• 🏗️ Petríková navrhuje trojpilierový systém zdravotného poistenia po vzore dôchodkovej reformy
• 🇳🇱 Tulejová presadzuje nominálne poistné po holandskom vzore – fixná suma pre každého s dotáciami pre slabších
• 🧠 Pacienti po mŕtvici sú po akútnej liečbe odovzdaní rodinám bez rehabilitácie – chýba nám následná starostlivosť
{{odporucane}}
Minister Šaško medzi ôsmimi opatreniami avizoval ozdravné plány pre nemocnice v strate a nútenú správu pre tie, ktoré aj v roku 2027 skončia v mínuse. Zajac na to reaguje sarkasticky: „To bude veľmi zaujímavé, ako mŕtvolu chcú ozdraviť.“ K nútenej správe sa pýta: „Kto ju vykoná? Tí byrokrati z ministerstva, ktorí sa tam každé dva týždne točia?“ Keď 95 percent zdrojov ide na mzdy a platový automat sa každý rok automaticky zvyšuje, podľa Zajaca je akýkoľvek ozdravný plán len ilúzia: „Čo? Vytlačí si vlastnú menu alebo čo? Dlhopisy bude dávať zamestnancom.“
{{suvisiace}}
V podcaste sme so Zajacom prešli všetkých osem opatrení ministra Šaška bod po bode — od centrálneho nákupu liekov cez elektronickú dochádzku až po nútenú správu. Keď sme sa dostali k siedmemu bodu, Zajac už „nevedel ďalej": „Prisahám na všetko, čo mi je sväté. Ja tieto voloviny už nemôžem ani počúvať.“ Verdikt k celej osmičke? „Všetkých osem bodov podporujem. Našťastie nikomu neuškodia. Chcú sa dožiť volieb. To je tak všetko.“
Na záver Zajac konštatuje, že bez zrušenia platového automatu, transformácie nemocníc a odvahy politikov sa nič nezmení. „Musí sa nájsť niekto odvážny, ktorému nejde o percentá. Garantujem — na najbližších desať rokov takého neuvidíme.“
V podcaste hovoríme aj o týchto témach:
1. 🏥 PwC identifikovalo v piatich nemocniciach úspory 91 miliónov eur — v prepočte na celú sieť až 255 miliónov, čo takmer pokrýva celú stratu
2. 💸 Dlh štátnych nemocníc opäť presiahol miliardu eur — po šiestich vlnách oddlženia za celkovo dve miliardy
3. ⚙️ Nadčasy v UNB narástli o 82 %, výkony klesli o 7 % —viac lekárov, menej vyriešených prípadov
4. 👨⚕️ Nadstav 341 lekárov a podstav 425 sestier— problém nie je v počte ľudí, ale v štruktúre
5. 🛋️ Operačné sály využívané na 40 %, po tretej popoludní sa takmer neoperuje
6. 📋 UNB eviduje dochádzku na papieri —zamestnanci si záznamy vypĺňajú aj spätne a vopred
7. 📊 Platový automat zaručuje rast miezd bez väzby na výkon — 95 % zdrojov nemocníc ide na mzdy
8. ⚖️ Päť nemocníc transformovaných na akciovky v roku2004 dodnes netvorí dlhy
9. 🎯 Šaško predstavil 8 opatrení — Zajac: „Nikomu neuškodia, ale ani nepomôžu“
10. 🇪🇺Zajac o pozícii SR v EÚ: „Čakáme na Albánsko, aby sme neboli na poslednom mieste“
Kováč otvoril aj zásadnú otázku nákladovej efektivity: „Otázka je, či ten efekt, ktorý to má, stojí za tie peniaze. Tie zdroje sú obmedzené a je otázka, či tie dva milióny nie je možné vynaložiť efektívnejšie na liečbu iných ochorení.“ Upozornil, že lieky na zriedkavé ochorenia sú tak drahé práve preto, že pacientov je málo a náklady na vývoj sa rozložia na malý počet. Ale to neznamená, že otázku efektivity nemáme klásť.
{{suvisiace}}
V záverečnej časti podcastu Kováč reagoval na kritiku poslanca KDH, ktorý natočil video proti používaniu majákov súdnymi lekármi. To, čo ho podľa vlastných slov „vrcholne dotklo,“ bolo prirovnanie k zneužívaniu majákov tajnou službou. Kováč vysvetlil realitu — v celom Bratislavskom kraji má všetky úmrtia mimo nemocníc na starosti jeden lekár. Štatisticky mimo nemocnice môže denne umierať 10 až 30 ľudí. Keď zosnulý leží na chodníku alebo na diaľnici vznikne kolóna, lekár bez majákov sa tam jednoducho nedostane. A v niektorých lokalitách Slovenska prehliadajúci lekári chodia dokonca s pištoľou — kvôli vlastnej bezpečnosti vo vylúčených komunitách.
• 📢 Iniciatíva Lekári nahlas vznikla, pretožefrustrácia lekárov z medicínskych bludov presiahla únosnú hranicu
• ⚠️ Minister Šaško sa hlási k vede, ale zároveň tolerujevládneho splnomocnenca Kotlára, ktorý šíri medicínske bludy
• ⚖️ Správny súd zrušil kategorizáciu Zolgensmy —ministerstvo podľa súdu porušilo zákon pri zaradení lieku medzi hradené
• 💰 Ak kategorizácia padne, poisťovne by mali odministerstva vymáhať škodu — inak ich manažment riskuje trestný čin
• 🏥 Všeobecná zdravotná poisťovňa by muselažalovať vlastného majiteľa — a podľa našich informácií sa k žalobe nepridala
• ❓ Stojí efekt Zolgensmy za dva milióny eur? Kováčhovorí, že otázka nákladovej efektivity je legitímna a nemôžeme ju ignorovať
• 🚑 V celom Bratislavskom kraji má všetky úmrtiamimo nemocníc na starosti jeden súdny lekár
• 🚨 Majáky súdnych lekárov nie sú privilégium,ale nutnosť — bez nich by sa na miesto úmrtia nedostali
• 🔫 V niektorých lokalitách Slovenska chodiaprehliadajúci lekári s pištoľou kvôli vlastnej bezpečnosti
• 🧠 Kováč upozorňuje: štát má už druhý prípad,keď súd zrušil kategorizáciu drahého lieku — systém má problém
„Z môjho pohľadu k žiadnej reakcii nedošlo. A to bola pre mňa odporná reakcia," povedal Rudnay otvorene. Tento moment označil za zlomový: „V tom momente u mňa klesla akákoľvek dôvera voči nim v čokoľvek." Vzápätí zrušil svoje členstvo a odvtedy sa k organizácii stavia kriticky. Podľa neho nie je možné zastupovať lekárov a zároveň sa na problémy pozerať „skrz nejakú ideologickú optiku." Tento príbeh ilustroval širší problém — keď stavovské organizácie zlyhávajú, lekári strácajú posledný inštitucionálny štít a zostávajú sami.
{{suvisiace}}
Jednou z najostrejších častí diskusie bola kritika Slovenskej lekárskej komory. Všetci piati hostia sa zhodli, že komora neplní svoju úlohu — nezastáva sa lekárov, nereaguje na šírenie medicínskych bludov vládnym splnomocnencom a jej vedenie vzbudzuje viac otáznikov než dôvery. Jaroslava Orosová to pomenovala priamo: „Tá lekárska komora, ktorá by mala hájiť medicínu založenú na dôkazoch, sa niekoľko rokov díva na to, ako vládny splnomocnenec absolútne popiera vedu a medicínu, a je ticho."
Katarína Dostálová aj Orosová zrušili svoje dobrovoľné členstvo po tom, čo bol podľa nich nekorektným spôsobom odvolaný doktor Oravec. Peter Kováč ako právnik porovnal komoru so Slovenskou advokátskou komorou a kontrast bol priepastný — v advokátskej komore podľa neho „človek vie, za čo platí," zatiaľ čo aktivita lekárskej komory sa „cieli najmä na vyberanie členského."
Alexandra Bražinová priniesla tvrdé dáta o klesajúcej zaočkovanosti na Slovensku. Hoci celoslovenský priemer sa ešte drží okolo 95 %, niektoré okresy už klesli na 91 – 93 %. Dôsledky sú viditeľné: „Objavujú sa opakovane prípady osýpok. Osýpky pred dvadsiatimi rokmi sa nevyskytovali na Slovensku," upozornila Bražinová.
Za posledné dva roky Slovensko zaznamenalo tisíce prípadov čierneho kašľa, jednotlivé prípady záškrtu a dokonca dve úmrtia. Jaroslava Orosová doplnila varovanie z praxe — v ambulancii vidí neočkované deti očkovaných rodičov, ktoré cestujú do rizikových oblastí. „Je otázka, kedy to dieťa stúpi na hrdzavý klinec a nebude mu tam kto podať tetanické antisérum," varovala s tým, že rodičia jej obavy často bagatelizujú.
Peter Kováč ako právnik ponúkol pohľad na systémové zlyhania — od nezákonného dovozu vakcíny Sputnik, cez dehonestáciu riaditeľky Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv premiérom, až po súčasného vládneho splnomocnenca, ktorý podľa diskutujúcich verejne popiera vedu. Kováč bol pri hodnotení ministra zdravotníctva priamy: „Osobne považujem ministra zdravotníctva za zbabelca, lebo ako minister zdravotníctva musím pomenovať veci tak, ako sa majú."
Maroš Rudnay doplnil kľúčový postreh o asymetrii boja s dezinformáciami: „Tie nezmysly je možné vytvoriť za päť minút, ale na to, aby si ich vyvrátil a podložil niečím relevantným, potrebuješ celý deň." Práve táto nerovnováha podľa neho vysvetľuje, prečo konšpirácie v informačnom priestore vyhrávajú.
V záverečnej časti sa hostia zhodli na troch pilieroch riešenia. Prvým je vzdelávanie — od základných škôl, kde Katarína Dostálová už robí besedy o zdraví, až po lekárske fakulty. Práve Bražinová priniesla najdesivejšiu anekdotu večera: študent piateho ročníka medicíny jej povedal, že je prvou pedagogičkou, ktorá mu jednoznačne odporučila očkovanie proti chrípke. „Vy ste prvý pedagóg na tejto fakulte, ktorý mi takto jednoznačne odporučil očkovanie," citovala jeho slová.
Druhým pilierom je odvaha odborníkov verejne sa ozvať. Orosová to zhrnula jasne: „Netreba mlčať vtedy, keď sa dejú zlé veci, pretože to, čo nás čaká za to mlčanie, je ešte horšie." A tretím je zrozumiteľná komunikácia — dezinformácie vždy vyhrávajú v jednoduchosti, a preto podľa Bražinovej „sa musíme naučiť tie medicínske informácie podávať jednoducho a zrozumiteľne."
V podcaste hovoríme aj o týchto témach:
🔬 Dôvera v lekárov a vedcov na Slovensku dlhodobo klesá — a prieskumy SAV to potvrdzujú aj v roku 2026
🤖 Pacienti prichádzajú do ambulancií s diagnózami z ChatGPT a kontrolujú postupy svojich lekárov
🤐 Mnohí lekári sa boja verejne vyjadriť — nie kvôli zamestnávateľom, ale kvôli vlne nenávisti na sociálnych sieťach
🏥 Slovenská lekárska komora podľa všetkých piatich hostí neplní svoju základnú úlohu — hájiť medicínu založenú na dôkazoch
💉 Zaočkovanosť na Slovensku klesá — v niektorých okresoch je už pod 93 %, čo ohrozuje kolektívnu imunitu
⚠️ Vracajú sa choroby, ktoré tu desaťročia neboli — osýpky, čierny kašeľ aj záškrt, vrátane dvoch úmrtí
🧠 Rastie výskyt úzkostných a depresívnych porúch aj počet samovrážd, najmä u mladých žien a starších mužov
🎯 Vytvorenie hoaxu trvá 5 minút, jeho seriózne vyvrátenie celý deň — táto asymetria hrá v prospech dezinformácií
📚 Kľúčom k zmene je vzdelávanie kritického myslenia od základných škôl až po lekárske fakulty
📢 Iniciatíva Lekári nahlas vznikla preto, aby odborný hlas nezanikol — a jej členovia vyzývajú kolegov, aby sa nebáli ozvať
Napriek pokrokom vo svete Slovensko v dostupnosti moderných liekov na rakovinu obličky výrazne zaostáva. Do konca marca 2025 sme podľa docenta Palacku patrili „takmer na chvost Európskej únie." Od 1. apríla sa situácia čiastočne zlepšuje kategorizáciou kombinovanej imunoterapie, no stále chýba kombinácia imunoterapie s novými tyrozínkinázovými inhibítormi, ktorá je v Česku štandardom. Problematická je aj druhá línia liečby — keď prvá línia prestane fungovať, lekári sa musia vracať k dvadsať rokov starým liekom. Hlavnou prekážkou podľa Palacku nie je medicína, ale financie a zdĺhavý kategorizačný proces.
🔬 Ako vzniká rakovina obličky a prečo je jej diagnostika taká náročná
🩸 Krv v moči ako najčastejší príznak, ktorý by ste nemali ignorovať
📊 Incidencia na Slovensku — sme nad priemerom EÚ, ale dáta sú zastaralé
🚭 Prevencia: fajčenie, obezita a hypertenzia ako hlavné rizikové faktory
🏥 Prečo sú preventívne prehliadky u všeobecného lekára také dôležité
💊 Revolúcia v liečbe — od jedného roka prežívania k piatim za 25 rokov
✅ Imunoterapia dokáže úplne vyliečiť až 17 % pacientov s metastázami
🇸🇰 Dostupnosť liekov na Slovensku a porovnanie s Českou republikou
⏳ Prečo nám v kategorizácii liekov trvá tak dlho a čo bráni pokroku
🔮 Budúcnosť liečby — vyliečime viac pacientov, ale univerzálny liek zatiaľ neexistuje
🏥 Dlh nemocníc — prečo vzniká a prečo pretrváva.
⚖️ Platový automat — vplyv na náklady a manažérsku flexibilitu.
📊 Transparentnosť — prečo transformovať nemocnice na akciovky.
🔁 Mäkké vs. tvrdé rozpočtové obmedzenia — ekonomické dôsledky.
💸 Oddlženia — prečo opakované oddlženia problém neriešia.
🧾 Audit a dáta — očakávania od auditu prvých nemocníc.
🩺 Platobné mechanizmy — DRG, programová vyhláška a ich limity.
🤝 Role poisťovní — zmluvná voľnosť a možnosti inovácií.
🚑 Tendry a záchranka — návrhy na zlepšenie súťaže a infraštruktúry.
🛠️ Praktické odporúčania — kroky pre riaditeľov, zriaďovateľov a ministerstvo.
