Explore every episode of the podcast Oči dokorán

Na prvom poschodí Pálffyho paláca v Galérii mesta Bratislavy sa nachádza  inštalácia od autoriek Anetty Mona Chisy a Lucie Tkačovej. V sochárskom  diele Totemy  pracujú s knihami ako so symbolmi patriarchálne konštruovaného pokroku. V ich podaní sa zo známeho symbolu poznania  stáva iracionálna, sotva rozpoznateľná totemická figúra. Dielo nadobudla galéria do svojej zbierky v roku 2022 a v najnovšom podcaste sa rozprávame nielen o ňom s Luciou Tkáčovou.

Inštaláciu Totemy môžete navštíviť už len do 25. 10. 2026.

Anton Čierny patrí k umelcom, ktorí nevnímajú krajinu ako kulisu, ale ako živý priestor s vlastnou pamäťou. V rozhovore hovorí o nových dielach pre Park Lido, o site-specific tvorbe, pominuteľnosti umenia, ekologických témach aj o tom, prečo môže byť umelecké dielo spôsobom, ako viesť dialóg s miestom, prírodou i človekom.

Bratislavskému publiku sa v týchto dňoch predstavuje hneď na dvoch miestach. Vytvoril dve nové sochy pre novovznikajúci park  a zároveň vystavuje svoje  staršie video Už ani neviem po koľkýkrát na výstave Umenie interakcie v Galérii mesta Bratislavy.

Výstava Maria Bartuszová – Byť prírodou rozvíja tému vzťahu človeka k prírode cez autorke blízky holistický prístup. Podstatnou súčasťou jej tvorivého myslenia bola príroda; predstava sveta ako nekonečného priestoru, vesmíru, ktorý sa tvorivo prejavuje. Od začiatku svojej sochárskej tvorby sa zaoberala prírodnými javmi a cyklami, ako sú dážď, vietor, neskôr topenie snehu, ich premenlivou a dočasnou povahou, pohybom, časovosťou, rytmom, silou, ktoré sochársky zachytávala do stuhnutého, pevného tvaru a hmoty v tvare kvapiek dažďa, zrnka alebo vajca. O výstave sa rozprávame s kurátorkou Gabrielou Garlatyovou. 

Výstava Stred je inde II. v kurátorskej koncepci Jany Babušiakovej, kriticky reflektuje kultúru sebaoptimalizácie a individualizáciu psychických problémov v ére sociálnych sietí. Prostredníctvom multimediálnej inštalácie  skúmajú autorky Klára Kusá a Andrea Uváčiková, ako sa úzkosť, tlak na výkon či trauma formujú v širších spoločenských, ekonomických a digitálnych štruktúrach, nie iba vnútri jednotlivca. Projekt prepája osobnú skúsenosť s kritickou teóriou a otvára priestor pre participáciu publika aj hostí.

Rozhovor s historičkou dizajnu a kurátorkou Vierou Kleinovou sa venuje jej aktuálnemu výskumu zameranému na tvorbu dvoch významných predstaviteľov slovenskej keramickej scény, Jozefa Sušienku a Juraja Martha. Diskusia nadväzuje na jej prednášku o ich dielach vo verejnom priestore, ktoré v období 60. až 80. rokov výrazne formovali vizuálnu podobu slovenských miest. Pozornosť sa sústreďuje na meniaci sa vzťah verejnosti k tomuto modernistickému dedičstvu – od povojnového rozmachu, cez povýročné zabudnutie po roku 1989, až po súčasné snahy o jeho záchranu a rehabilitáciu zo strany kultúrnych inštitúcií.

Galéria mesta Bratislavy vydáva publikáciu Neznámy príbeh barokového oltára. Publikácia približuje príbeh bývalého hlavného oltára v Kostole Najsvätejšieho Spasiteľa v Bratislave a jeho premeny v priebehu storočí. Sleduje osudy barokových sôch – ich pôvod, presuny, úpravy a správu v zbierkach Mestského múzea a Galérie. V novom podcaste Oči Dokorán sa rozprávame s kurátorkou zbierok starej maľby a sochy, Dominikou Zbončákovou o výskume, ktorý stojí za barokovým oltárom.

Sochár a reštaurátor Jakub Huba vytvoril sériu portrétov filozofov, ktorých pretvára do ironických, miestami až krehkých monumentov. V priebehu siedmich rokov vytvoril sériu sôch venovaných mysliteľom ako Egon Bondy, Michel Foucault, Walter Benjamin, Rosa Luxemburg, Friedrich Nietzsche, Immanuel Kant či Plato. Nejde mu o ilustrovanie ich systémov, ale o zachytenie napätia, krízy a rozporov, ktoré ich myslenie sprevádzali.

Najväčšiu pozornosť vyvolala socha Mutter, ich bin übermenschlich, venovaná Nietzschemu. Vznikla z dlažobných kociek z bratislavského Námestia slobody, ktoré si autor odkladal ako materiál. Práve tieto kocky sa v roku 2018 nečakane ocitli v centre politickej pozornosti po tom, čo na ne upozornil vtedajší premiér Robert Fico v období napätia po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Huba situáciu opisuje ako absurdnú a surrealistickú skúsenosť, ktorá dielu pridala ďalšiu, neplánovanú vrstvu významu.

Sochu môžete vidieť na výstave Dym a zrkadlá v Galérii mesta Bratislavy v Pálffyho paláci do 5. 4. 2026.

Matúš Lányi sa dlhodobo vo svojej tvorbe venuje kultúrnemu odkazu kresťanstva a jeho symbolike. Charakteristickou črtou jeho tvorby je transformácia klasických, v širokom zmysle posvätných tém na nečakané a sakrálnemu svetu vzdialené formy súčasnej komerčnej civilizácie. V aktuálnom podcaste sa rozprávame o jeho maliarskej  sérii “Windows” z roku 2006 zastúpených v zbierke GMB.

Sochárka Emerita Pansowova je slovenského pôvodu, ale  väčšinu svojho života strávila v  Berlíne, kam odišla krátko po maturite. Jej sochy sú zdržanlivé, koncentrované a verné ľudskej figúre aj v čase, keď sa od nej mnohí odklonili. V rozhovore hovorí o štúdiu drevorezby v Bratislave, o začiatkoch v cudzej kultúre, o pomalom a sústredenom hľadaní vlastného sochárskeho jazyka aj o tom, prečo figúra zostala jej celoživotnou témou. Zároveň rozoberáme pozadie vzniku diela Gret Palucca, ktoré je zastúpené na aktuálnej výstave Grey Gold: Dotyk.

Na jeho obrazoch sa prepletá dramatická obloha, navreté žily, lacný gýč a sny o bohatstve, ktoré prichádzajú počas popoludňajšieho šlofíka. Michal Šumichrast vo svojích maľbách pre aktuálnu výstavu Dym a zrkadlá v Galérii mesta Bratislavy, skúma hranice hypermaskulínnych fantázií aj vlastnej irónie, pričom odhaľuje zvláštny svet, kde sa na pozadí memov a kolotočárstva odohráva príbeh obyčajného muža túžiaceho po niečom viac.

Keramička Katarína Bajkayova otvorila v Pálffyho paláci Galérie mesta Bratislavy výstavu s názvom PRUNUS PERSICA, v ktorej osobne a citlivo spracúva tému materstva v súčasnosti. Prostredníctvom reliéfov, objektov a videa rozvíja úvahy o ženskej intimite, rozhodovaní sa o počatí a o tom, ako sa tieto vnútorné otázky dotýkajú identity umelkyne. Výstava, ktorá mapuje jej tvorbu z rokov 2022 – 2025, sa stáva priestorom pre generačný dialóg o ženskosti, tvorbe a slobode. Súčasťou výstavy je dielo Polymnia, ktorému venujeme v rozhovore viac priestoru.

Boxer od autora Michala Czinegeho je obraz s figurálnym motívom zobrazujúci torzo muža s nejasnými kontúrami a prekríženými rukami na hrudi. Vynára sa z abstraktného pozadia, naznačuje dej alebo situáciu, ktorá nám zostáva skrytá. Obraz vznikol v roku 2007 v rámci série Miesta činu, inšpirovanej motívmi zo starých časopisov a filmov. Autor sa v nej sebe vlastným spôsobom hrá s predlohami, hľadá súvislosti, skladá príbehy. Príbeh alebo jeho tušenie stojí za inscenovanými maľbami využívajúcimi estetiku digitálnych médií.

Správa a uchovávanie zbierkových predmetov je jednou z najdôležitejších úloh múzeí a galérii. Avšak  investičný dlh v tejto oblasti je problém, s ktorým zápasia viaceré inštitúcie na Slovensku. Výnimkou nebola ani Galéria mesta Bratislavy, ktorej časť zbierok nebola uložená vo vyhovujúcich podmienkach, a postupom času sa to prejavilo na ich stave. Na prítomnosť plesní v depozitárnych priestoroch a potrebu investícií do lepších podmienok upozorňovalo vedenie galérie roky. Zmena prišla až v roku 2023. Vtedy sa ukončila fáza výstavby nových depozitárov, ktoré vznikli prestavbou bývalých výrobných objektov.

V roku 2022 sa začala spolupráca na záchrane napadnutých predmetov medzi reštaurátorským oddelenim a odborníkmi z Ústavu molekulárnej biológie SAV. Prečo to bolo potrebné a čo je karanténna stratégia o tom rozpráva Barbara Davidson, vedúca reštaurátorského oddelenia GMB a Domenico Pangallo, mikrobiológ z Ústavu molekulárnej biológie SAV.

Od januára 2024 sa v prízemných priestoroch Mirbachovho paláca nachádza samoobslužný ateliér Sochárske laboratórium venovaný objavovaniu umenia vo verejnom priestore v Bratislave a v jej okolí. Okrem voľne dostupnej databázy umeleckých diel zmapovaných kurátormi a teoretikmi umenia (Umenie mesta), tu široká verejnosť má možnosť tráviť voľný čas v interaktívnom centre, ktoré má slúžiť ako inšpiračný zdroj a materiál pre ďalšie aktivity rozvíjajúce sochárske myslenie. Za jeho realizáciou stojí vedúca oddelenia galerijnej pedagogiky Vendy Kováčová v spolupráci so sochárom a architektom priestoru Matejom Gavulom. Nový diel Oči Dokorán priblíži aktivity viazané na tento priestor, ale aj úlohu galerijnej pedagogiky v prostredí galérie.

Objektová inštalácia inšpirovaná legendou o pôvode Vietnamu. Podľa nej sa zrodil zo 100 vajec, ktoré vznikli spojením dvoch mýtických bytostí — horskej víly Âu Cơ a dračieho vládcu morí Lạca Longa Quâna. Nguyễn smeruje apropriáciou mýtu k novodobej kapitole dejín, ktorá však vyžaduje starostlivú rekonštrukciu nedávnej histórie a jej zabudnutých či neznámych protagonistov. Pomocou dôkladného štúdia archívnych a komunitných materiálov a diasporickej korešpondencie pátra po identite chrastavských detí a vzpiera sa autorite oficiálnej histórie, ktorá determinuje, kto a čo je hodné pomenovania a zapamätania.

Monika Pascoe Mikyšková v rozhovore so Zojou Droppovou o diele Jána Kordoša Kvet I. z roku 1980.

Sochy kvetov a stromov vo verejnom priestore v období socializmu mali trochu iné postavenie ako figurálne kompozície. Kým pri figurálnom umení išlo často o propagáciu ideológie, so sochami rastlín to nebolo vždy tak. Kvety sa umiestňovali do areálov nemocníc, škôl, na detské ihriská a fontány a často pri nich išlo o poludštenie verejného priestoru. Za týmito prácami stáli profesionálni výtvarníci, ktorých diela v komornom rozmere sú súčasťou zbierkotvorných inštitúcií dodnes. 

Odborná garantka projektu Umenie mesta a historička umenia Zoja Droppova rozpráva o bratislavských realizáciách vo verejnom priestore.

. . . . . . . . . . . . .

Ak sa chcete dozvedieť ešte viac o umení vo verejnom priestore, Galéria mesta Bratislavy pripravuje s Rádiom_FM aj samostatný podcast Umenie mesta_FM.

Dielo Číslovaná zbierka Gabriela Hošovského vystavené v rámci výstavy Sedimenty sveta v Pálffyho paláci Galérie mesta Bratislavy.

Natália Trejbalová v podzemných priestoroch Pálffyho paláca predstavuje novú miestošpecifickú videoinštaláciu a sériu objektov Never Ground. Dielo je súčasťou série videí, na ktorej Trejbalová pracuje od roku 2020 a ktorej ústrednou témou je vnímanie našej planéty ako fyzickej entity v neustálom vývoji a transformácii.

O výstave a tvorbe sa Monika Pascoe Mikyšková rozprávala s autorkou Natáliou Trejbalovou.

V dnešnom podcaste o vizuálnom umení sa rozprávame s Janom Durinom, ktorý pracuje s témami identity, duševného zdravia a spoločenskými stereotypmi, ktoré cez svoje diela nabúrava.

V tomto vydaní podcastu o vizuálnom umení rozpráva kurátorka Patricia Ballx o medirytine renesančného umelca Albrechta Dürera.

Miroslav Cipár, dizajnér, maliar, typograf, kaligraf a v neposlednom rade ilustrátor, výrazne ovplyvnil vizuálne vnímanie niekoľkých generácií cez množstvo kníh a magazíny venované deťom. O jeho ilustrátorskej tvorbe zo 60. rokov rozpráva teoretik Ján Královič, ktorý sa dlhodobo venuje histórii knižného umenia na Slovensku.

https://gmb.sk/detail/oci-dokoran-pre-miroslava-cipara

Obraz dievčiny sediacej na pódiu s oponou a so surrealistickými rekvizitami sa stal ikonickým dielom autorovej neskoršej tvorby, aj po tom, čo bolo spracované do formy poštovej známky v roku 1991. O tvorbe a diele Ladislava Gudernu rozpráva kurátorka a teoretička Žofia Kiss-Széman.

https://gmb.sk/detail/oci-dokoran-pre-ladislava-gudernu

Normalizácia v Juhoslávii bola úplne odlišná ako v Československu, hovorí v podcaste Oči dokorán kurátor Daniel Grúň. Hlavnou témou rozhovoru je dielo Vzťah noha-chlieb.

https://gmb.sk/detail/oci-dokoran-pre-hapticku-ozvenu

Pred 20 rokmi Matej Krén daroval Galérii mesta Bratislava inštaláciu, ktorá sa stala najnavštevovanejším dielom. "Zaujímalo ma, aká bude reakcia ľudí, keď to tam zostane po veľmi dlhú dobu," hovorí v rozhovore.

https://gmb.sk/detail/oci-dokoran-pre-mateja-krena

František Demeter hovorí o fascinácii rôznymi médiami a ich spájaní vo svojej tvorbe.

Výstava (Ne)plánovaná Bratislava sumarizuje plánovanie a výstavbu mesta v priebehu jedného storočia. O mestskom urbanizme sme sa porozprávali s Henrietou Moravčíkovou, kurátorkou a jednou z autoriek rovnomennej knihy.

https://gmb.sk/detail/oci-dokoran-pre-ne-planovanu-bratislavu

Výnimočná fotografka Milota Havránková hovorí v podcaste Oči dokorán o cykle Nová miera, v ktorom pracovala s archívom rodinných fotografií, ale aj o tom, prečo sa jej retrospektívna výstava volá Modrá strecha. 

https://gmb.sk/detail/oci-dokoran-pre-fotografiu-otca-zo-serie-nova-miera

Témou tohto vydania sú barokové diela, ktoré Galéria mesta Bratislavy získala pred sto rokmi. O takmer ich príbehu rozpráva reštaurátor Robert Szemzo.

https://gmb.sk/detail/oci-dokoran-pre-subor-barokovych-soch

Táto výstava je vyrobená pre ľudské telo a nie pre ľudskú myseľ, hovorí Lucia Tkáčová o spoločnom projekte s Katarínou Hruškovou.

https://www.gmb.sk/detail/oci-dokoran-pre-hlt-koze

Autori dnešného projektu Umenie mesta v Bratislave by s maliarmi 19. storočia našli spoločnú reč, tvrdí teoretička a kurátorka Dominika Zbončáková. V rozhovore hovorí o kultúrnom živote v starom Pressburgu aj o tvorbe maliara Sebastiana Majscha.

https://www.gmb.sk/detail/oci-dokoran-pre-petrzalsky-park

Sústredený muž na čiernobielej fotografii pozoruje čisté plátno a motúz visiaci cez jeho hranu. Vidíme len ruky a hlavu so sklopenými očami, v pozadí sú pootvorené dvere. To je portrét konceptuálneho umelca Petra Bartoša, zhotovil ho jeho brat Juraj Bartoš.

https://gmb.sk/detail/oci-dokoran-pre-portret-petra-bartosa

Pri starých dielach si často neuvedomujeme, že za to, že ich môžeme obdivovať, väčšinou vďačíme tímu odborníkov, ktorí sa o tieto diela starajú a udržujú ich pre ďalšie generácie. Je to náročná a pre širokú verejnosť často neviditeľná práca, bez ktorej by sme mnohé diela duchovného dedičstva už dávno stratili. 

https://gmb.sk/detail/oci-dokoran-pre-sprievod-marie-terezie-ku-korunovacnemu-pahorku-v-bratislave

Maliarka Klaudia Kosziba v rozhovore vysvetľuje prečo čerpá z mytológie aj z filozofie.

https://www.gmb.sk/detail/oci-dokoran-pre-narcisa

Neviem fotiť niečo, čo nemám odžité, vraví Karin Golisová, ktorá dokumentuje alternatívny spôsob života mladej generácie a vydáva autorské ziny.

https://gmb.sk/detail/oci-dokoran-pre-fotografie-kariny-golisovej

Rozhovor s intermediálnym umelcom Jaroslavom Kyšom o jeho nenápadnej intervencii na výstave, ktorá nanovo prehodnocuje vzťah človeka k prírode.

https://www.gmb.sk/detail/oci-dokoran-pre-degrowth

Výstava Oslobodený priestor sa zamýšľa nad úlohu architektúry z pohľadu aktuálnych tém ako klimatická kríza, ekológia, rodové či etnické nerovnosti. Viac nám o nej porozprávala jedna z kurátoriek Petra Hlaváčková.

https://www.gmb.sk/detail/oci-dokoran-pre-predieranie-sa-mestom

Rozhovor s výtvarníkom Jarom Vargom o jeho diele, ktoré je mapou sídliska Petržalka na základe monumentálnych panelákových malieb.

https://www.gmb.sk/detail/oci-dokoran-pre-vertikalny-labyrint

So známou bratislavskou postavou, výtvarníkom, hudobníkom a moderátorom o jeho grafickej sérii Inštitucionálna zeleň.

https://www.gmb.sk/detail/oci-dokoran-pre-institucionalnu-zelen

O diele Špina/čistota bielenie/deštrukcia a tvorbe výtvarníčky Ľuby Sajkalovej (1973 - 2019) rozprávajú kurátorky Petra Hanáková a Daniela Čarná.

https://www.gmb.sk/detail/oci-dokoran-pre-lubu-sajkalovu

Maliar a grafik, autor bájnych bytostí Peter Kľúčik je známy vďaka knižným ilustráciám. "Najskôr si vždy urobím mapu knihy, je to taký cestovný poriadok," hovorí v rozhovore.

https://www.gmb.sk/detail/oci-dokoran-pre-ilustracie-petra-klucika

Rozhovor s fotografom Filipom Vančom o jeho dokumentárnom cykle, v ktorom zachytil život v Petržalke v 90 rokoch.

https://gmb.sk/detail/oci-dokoran-pre-fotografie-z-dokumentarneho-cyklu-filipa-vanca

O objekte Čas a príliv neberie ohľad na nikoho a rovnomennej výstave scénografa Aleša Votavu (1962-2001) rozpráva kurátorka Anna Grusková.

https://gmb.sk/detail/oci-dokoran-pre-alesa-votavu

Výtvarníčka Jana Želibská veľmi rýchlo pochopila, že v spoločnosti chýba ženský element, aj preto tematizovala vo svojej ranej tvorbe sexualitu a telesnosť, hovorí kurátorka SNG Lucia Gregorová Stach.

https://gmb.sk/detail/oci-dokoran-pre-kandarya-mahadeva

V novom vydaní podcastu o vizuálnom umení sme sa porozprávali s výtvarníkom Marcelom Mališom. Témou bolo jeho dielo zo série Lebensraum, ktoré realisticky zobrazuje hlavy ľudí, ktoré sa snažia nadýchnuť pod plastovými taškami s nápismi komerčných značiek.

https://gmb.sk/detail/oci-dokoran-pre-the-economist

Presýtenosť obrazom paradoxne prináša nové možnosti, tvrdí fotografka Ester Sabik, s ktorou sme sa porozprávali o jej diele vytvorenom technikou kyanotypie.

https://gmb.sk/detail/oci-dokoran-pre-bohyna-nut

Umelec Juraj Kollár (1981), ktorý študoval v Bratislave aj v Prahe a pôsobil aj v Paríži, v rozhovore vysvetľuje, prečo sa rozhodol namaľovať nezvyčajné námety.

https://gmb.sk/detail/oci-dokoran-pre-urad-vlady-a-prezidentsky-palac

Témou nového podcastu Oči Dokorán je komorná socha od bratislavského rodáka Roberta Kühmayera (1883-1972). Porozprávali sme sme sa o nej historičkou umenia Želmírou Grajciarovou, ktorá pripravila zatiaľ jedinú monografickú výstavu tohto umelca.

https://gmb.sk/detail/oci-dokoran-pre-tanecnicu-gerdu-gayrovu

Hosťom novej epizódy podcastu o vizuálnom umení bol Ľubomír Ďurček. Výtvarníčka Monika Pascoe Mikyšková sa s ním porozprávala o jeho sérii fotografií zachytávajúcich subtílnu akciu v prírode.

Témou novej epizódy podcastu Oči dokorán je dielo architekta Ferdinanda Milučkého, ktoré vytvoril so sochárom Jozefom Vachálkom v Parku Andreja Hlinku v bratislavskom Ružinove.

https://www.gmb.sk/detail/oci-dokoran-pre-zavojovu-fontanu-v-bratislave

 Témou najnovšieho vydania podcastu o vizuálnom umení je maľba Zuckermandel v Bratislave. O diele Karola Frecha, ktoré namaľoval v období medzi dvomi svetovými vojnami, rozpráva historička umenia a kurátorka Patrícia Ballxová z Galérie mesta Bratislavy.

https://www.gmb.sk/detail/oci-dokoran-pre-zuckermandel-v-bratislave