Koncom 18. a začiatkom 19. storočia sa v okolí Zvolena, Detvy a Slatiny údajne odohrala séria záhadných úmrtí a vrážd, ktoré neboli nikdy úplne objasnené. Išlo najmä o prípady, kedy boli nájdené zmárnené mladé sedliačky, často v lesoch medzi Zvolenom a Vígľašom. Niektorí lokálni historici a folkloristi tvrdia, že za vraždami mohol stáť osamelý zbojník, dezertér alebo psychicky narušený jedinec, ktorý sa práve v tých časoch pohyboval po zrúcaninách Pustého hradu. V skutočnosti ide o prípad prvého zdokumentovaného sériového vraha z územia dnešného Slovenska. V  ľudovom prostredí o tomto vyčíňaní vznikla povesť o Čiernom jazdcovi. Hovorí sa, že dodnes blúdi krajom a trestá každého, kto je sám alebo má hriešnu minulosť.

Scenár: Júlia Oreská
Námet a dramaturgia: Diana Kacarová
Hlas: Marek Majeský
Podcast produkcia: Simona Mičová

Smolné, čierne, alebo krvné knihy sú unikátne súdne záznamy českomoravských miest, ktorým panovník udelili hrdelné právo. Teda právomoc na vykonanie rozsudku smrti. Do dnešných dní sa ich zachovalo asi 50. Jednou z nich je Smolná kniha Veľkej Bíteše, v ktorej nájdeme asi 110 záznamov. Práve tu je popísaný aj príbeh o brutálnom tovarišstve, ktoré koncom 16. storočia vyčíňalo v Čechách aj na Morave.

V centre tohto príbehu stojí chudobný pastier Ján Čech z Čáslavic, ktorý sa nedobrovoľne stal súčasťou zločineckej bandy na čele s bývalým vojakom - Martinom Roháčom. Roháč a jeho družina vraždili v Sedmohradsku, pri Viedni, aj pri Prešporku. Potom sa presunuli na Moravu, kde zavraždili 59 ľudí, medzi nimi aj štyri tehotné ženy. Časti ľudských tiel svojich obetí využívali na rituály spojené s čiernou mágiou. Z detských obetí mali vyrábať čarovné sviece. Kto sa pozrel do ich svetla, načisto zaspal. Aj preto sa dodnes hovorí, že Roháč bol Diablom a jeho moc nad ľuďmi pochádzala zo samotného pekla. K brutálny vraždám sa Roháč priznal až na šibenici potom, čo ho dolapili blízko rodnej obce – vo Velkej Bíteši.

Scenár: Matej Lipták
Námet a dramaturgia: Diana Kacarová
Hlas: Marek Majeský
Zvuková produkcia: Rastislav Šangala
Podcast produkcia: Simona Mičová

V obci Moldava nad Bodvou, východne od Košíc, sa nachádza nie veľmi známa jaskyňa. Vstup do nej je ukrytý v kamennom previse a je taký úzky, že sa cez neho dospelý človek ledva pretlačí dnu. Ak sa mu to aj podarí, čaká na neho temný labyrint plný klaustrofobických chodieb, v ktorých sa dá veľmi ľahko stratiť.

Hoci je jaskyňa kvôli bezpečnosti od roku 1984 pre verejnosť uzatvorená, je už niekoľko desaťročí predmetom skúmaní archeológov. Počas vykopávok tu objavili pozostatky z rôznych historických období, pričom najstaršie majú takmer 7 000 rokov. Vtedy v jaskyni pravdepodobne pobývali pravekí ľudia. Okrem fragmentov keramiky sa v Moldavskej jaskyni našli aj ľudské kostry a rôzne drobné predmety, ktoré naznačujú, že v stredoveku v nej došlo k tragédii. Moldavská jaskyňa nie je len geologicky a archeologicky zaujímavým miestom, ale aj lokalitou plnou histórie, mýtov a nevysvetlených udalostí, ktoré nám dokážu priblížiť už len príbehy.

Vypočujte si epizódu o trúchlivom osude vojaka Juraja, ktorý v stredovej Bitke pri rieke Slaná čelil neľútostnému osudu s Tatármi. Jeho boj o prežitie je pripomienkou, že svetlo si vždy nájde cestu tam, kde je odhodlanie prežiť.

PS: Báť sa je povolené!

Scenár: Petra Stračiaková
Námet a dramaturgia: Diana Kacarová
Hlas: Marek Majeský
Zvuková produkcia: Miroslav Baričič
Podcast produkcia: Simona Mičová

Nie je to tak dávno, čo vydajadychtivé ženy verili, že si pravú lásku dokážu pričarovať. Pomáhali si riekankami, bylinkami, rituálmi či rôznymi „magickými“ predmetmi. Jedným z nich bol aj sivý kameň. Povera o Sivom kameni je známa najmä v slovenských a českých tradíciách. Tento kameň je často spájaný s magickými a mystickými vlastnosťami, najmä v kontexte ochrany a predpovedania budúcnosti. V niektorých regiónoch sa tiež verilo, že ak si žena nájde Sivý kameň a nosí ho pri sebe, napríklad v náhrdelníku alebo ako amulet, môže jej to pomôcť pri hľadaní pravého partnera.Tento kameň sa tiež v niektorých verziách považuje za prostriedok na ochranu lásky, aby vzťah bol stabilný a odolal vonkajším vplyvom. Ak sa kameň vráti do pôdy alebo ho niekto stratí, môže to podľa niektorých verzií znamenať neúspech v láske alebo ukončenie vzťahu. Vypočujte si príbeh Zuzany, ktorá si za pomoci čarov chcela pripútať muža. Tie mu však zobrali to najcennejšie, čo mal – jeho dušu.

Scenár: Veronika Kolejáková | Námet a dramaturgia: Diana Kacarová | Hlas: Marek Majeský | Zvuková produkcia: Miroslav Baričič | Podcast produkcia: Simona Mičová

Fenomén „pojedača hriechov“ predstavuje historický rituál, ktorý sa vykonával v rôznych častiach Európy, najmä na Balkáne, v Anglicku, Walese a aj v niektorých oblastiach Slovenska. Tento zvyk bol spojený s posledným pokáním a očistením duše zosnulého, kedy si Pojedač hriechov vypočul nevyspovedané hriechy zosnulého. Následne cez rituál konzumácie chleba, ktorý bol predtým položený na tele umierajúceho, mal prijať jeho hriechy, a tak ho očistiť. Tento rituál bol sprevádzaný odmenou pre pojedača hriechov, avšak jeho duša zostávala „poškvrnená“. Tradícia sa líšila v závislosti od regiónu a postupne zanikla v dôsledku zmien v náboženských a spoločenských praktikách. Vypočujte si príbeh študenta Jakuba, ktorý pre chlapčenskú nerozvážnosť a ilúziu rýchleho zárobku zapredal svoju dušu.

CREDITS || Scenár: Petra Stračiaková | Námet a dramaturgia: Diana Kacarová | Hlas: Marek Majeský | Zvuková produkcia: Miroslav Baričič | Podcast produkcia: Simona Mičová

Druhá svetová vojna, najväčší ozbrojený konflikt v našich dejinách, sa skončila zhodením atómovej bomby na Hirošimu a Nagasaki, čo ukázalo ničivé účinky zbraní hromadného ničenia. Od tej doby sa 20. storočie stalo obdobím konšpiračných teórií o tajných vojenských projektoch. Ufológovia a konšpirátori tvrdia, že vlády aj dnes skrývajú informácie o stretnutiach s mimozemšťanmi a o pokročilých technológiách. Jedným z takýchto projektov je aj Filadelfský experiment, známy ako Experiment USS Eldridge. Príbeh, ktorý sa objavil v 50. rokoch 20. storočia tvrdí, že počas 2. svetovej vojny bol americký torpédoborec USS Eldridge zapojený do tajného pokusu, ktorý mal za cieľ dosiahnuť neviditeľnosť pomocou elektromagnetických polí. Experiment je spojený s teóriami o tzv. "neprechádzajúcom čase" a teleportácii. Vypočujte si príbeh Ala Bieleka, ktorý až do konca života tvrdil, že je v skutočnosti Edward Cameron, vojakom, ktorý Filadelfský experiment zažil.

CREDITS || Scenár: Zuzana Sotáková | Námet a dramaturgia: Diana Kacarová | Hlas: Marek Majeský | Zvuková produkcia: Miroslav Baričič | Podcast produkcia: Simona Mičová

Počuli ste už o Paulínskom kláštore s názvom Mariánska Čeľaď? Je považovaný za jedno z najstrašidelnejších miest na Slovensku. Chátrajúce ruiny kláštora sa nachádzajú v okrese Nové Zámky, blízko kúpeľnej obce Podhájska. Hoci z monumentálneho kláštora sú dnes už len ruiny, trýznivá atmosféra, ktorú vyžaruje, má svoje korene v jeho dávnej, krvavej histórii. V útrobách sa údajne dodnes ozývajú ženské náreky a niektorí návštevníci v jeho temných uličkách dokonca zachytili pohyby bytostí z ríše mŕtvych. Možno aj preto priťahuje nielen lovcov duchov, ale aj vyšetrovateľov paranormálnych javov. Vypočujte si epizódu Diabolský kláštor, ktorá vám priblíži príbeh Terezy - dievčiny, ktorej sa podarilo uniknúť pred zvrátenými chúťkami nerestných míchov.

CREDITS || Scenár: Katarína Pivarčiová | Námet a dramaturgia: Diana Kacarová | Hlas: Marek Majeský | Zvuková produkcia: Miroslav Baričič | Podcast produkcia: Simona Mičová

Postava Slendermana je internetovým výmyslom, ktorý v roku 2009 stvoril muž menom Erick Knudsen. Vytvoril si k nemu aj legendu a photoshopom upravil fotografie tak, aby vzniklo monštrum: vysoký, štíhly muž v čiernom obleku, ktorý unáša deti. Hoax sa rýchlo rozšíril a po čase už nik nevedel rozoznať, čo je pravda a čo lož. Stačilo, aby duševne nevyrovnané deti natrafili na túto legendu a považovali ju za realitu. Predstavovali si, že Slenderman je reálny a chce od nich obeť v podobe vraždy. Potom, ako sa niekoľko detí v Amerike a v Austrálii pokúsilo zabiť svojich spolužiakov, Erik vydal oficiálne stanovisko: "Slenderman je fikcia, internetový žartík, ktorý sa rozšíril, nič viac." Ale, legenda o tajomnom mužovi si ďalej žije na internete svojim vlastným životom. Dodnes jestvujú ľudia, ktorí tvrdia, že sa s ním stretli a zachytili ho na fotkách a veria, že je skutočný.

CREDITS || Scenár: Juraj Búry | Námet a dramaturgia: Diana Kacarová | Hlas: Marek Majeský | Zvuková produkcia: Miroslav Baričič | Podcast produkcia: Simona Mičová

Predstavte si túto scénu: Ste v tichom, pustom kraji. Okolo vás nie je nič, iba šíra krajina. Stojíte na vrchole starovekej mohyly a napriek horúcemu letnému slnku vám po chrbte prechádza intenzívny mráz. Okolo seba cítite zvláštne prúdenie, akoby vás chcel niekto chytiť za rameno, akoby sa vám niekto prihováral. Ale vôkol niet ani živej duše.

Staroveká mohyla v katastri dnešnej obce Palárikovo bola tri tisícročia dozadu miestom, kde sa stretávali duchovia minulosti a prítomnosti. V časoch jej vzniku ešte Palárikovo Palárikovom nebolo. Nežili tu ani Slovania, ani Maďari, ani bájni Kelti, ktorí sem prišli až o dlhé stáročia neskôr. Kto teda boli jej tajomní stavitelia? Akým jazykom sa zhovárali? Čomu verili a prečo postavili mohutnú mohylu práve na tomto osamotenom mieste? Odpovede na podobné otázky si dnes môžeme už len domýšľať. A ani príbehy, ktoré sa tu až do 70. rokov minulého storočia odohrali, už nemá kto spoľahlivo prerozprávať. Iba ak... Magickú skúsenosť s mohylou zažil Michal so sestrou Emou, a to v čase, keď boli deťmi. Príbeh sa odhodlal vyrozprávať až v dospelosti. Poslúžil ako strašidelná rozprávka na dobrú noc jeho vlastným deťom.

CREDITS || Scenár: Juraj Raýman | Námet a dramaturgia: Diana Kacarová | Hlas: Marek Majeský | Zvuková produkcia: Miroslav Baričič | Podcast produkcia: Simona Mičová

Útok mimozemskej civilizácie vo filmoch vždy vyzerá ako devastačná vojenská operácia. Krik, krv, streľba. Ale viete si predstaviť, že by 8 miliárd ľudí naraz iba pokojne zaspalo a zmizlo? Aj takto si predstavujú niektorí záhadológovia útok mimozemšťanov, ktorí údajne postavili Mesačnú šachtu – monštruózny hudobný nástroj na ovládnutie ľudstva. Jej príbeh sa začína pred 80 rokmi, v jaskyni niekde v Belianskych Tatrách. Svedkom o existencii tohto nástroja mal byť Anton Horák, český vojenský veliteľ a výsadkár. Po vojne síce emigroval, ale zabudnúť nedokázal. Svoje zážitky a spomienky na stretnutie so zvláštnym geologickým útvarom  podrobne spísal do denníkových zápiskov. Svoju správu neskôr uverejnil aj v prestížnej vedeckej publikácii. Časom ju prebrali viaceré časopisy, a tak sa jeho osobná skúsenosť aj s informáciou o existencii Mesačnej šachty dostala naspäť na Slovensko a dodnes ju hľadajú speleológovia a záhadológovia z celého sveta. 

CREDITS: Scenár: Miriam Fulmeková | Námet a dramaturgia: Diana Kacarová | Hlas: Marek Majeský | Zvuková produkcia: Miroslav Baričič | Podcast produkcia: Simona Mičová

Odťaté končatiny, hlava oddelená od trupu, telo zaťažené obrovským kameňom. Keď archeológovia nájdu takýto hrob, tušia, že majú dočinenia s praktikami, ktoré slúžia na ochranu pred upírom. Dôkaz, že ľudia verili v bytosti, ktoré sajú krv, sa našiel aj v českom mestečku Radomyšl. Kostra ženy, ktorá v takomto hrobe ležala, vypovedá o neslýchanej surovosti. A za ňou je legenda plná brutálnych vrážd a temných orgií, ktoré postihli bájny Zoranov pluk. Replika ženského skeletu sa spolu s mnohými ďalšími nachádza v miestnom múzeu. Je jednou z najväčších atrakcií a chodia sa na ňu pozerať turisti z celého sveta. Vo svetovom merítku je táto upírka považovaná za unikátny objav.

CREDITS: Scenár: Anita Ráczová | Námet a dramaturgia: Diana Kacarová | Hlas: Marek Majeský | Zvuková produkcia: Miroslav Baričič | Podcast produkcia: Simona Mičová

Nekonečný riečny labyrint, v ktorom sa zastavil čas. Aj takto sa dá opísať Delta Dunaja - druhý najväčší vodný ekosystém v Európe, ktorý neustále mení svoj vzhľad. Orientácia je tu preto náročná a ak človek nemá mapu či skúseného vodáka, môže veľmi ľahko zablúdiť. Takýto osud postretol aj 26-ročného Američana Marka, ktorý na Slovenko prišiel spoznať svoje korene. Výlet do obce Bodíky ležiacej pár kilometrov severne od Gabčíkovskej priehrady mu navždy zmenil život.

Ponorte sa s nami do príbehov podcastu Nezhasínaj! - skutočnosti inšpirované legendami, pri ktorých neplatia zákony prírody ani ľudská logika. Príbehmi hrôzy vás bude sprevádzať herec Marek Majeský. Podcast Nezhasínaj! nie je vhodný pre poslucháčov mladších ako 18 rokov, ani pre citlivé povahy. PS: Báť sa je povolené!

V dobách, kedy dnešné územie Slovenska bolo súčasťou Veľkomoravskej ríše a jednotne sme sa nazývali Slovania, sa verilo nie v jedného, ale hneď v niekoľkých bohov. Pohania vtedy uctievali Mokoša, Svaroga, Perúna, Strigoriča a najväčší rešpekt mali pred Černobogom - bohom temnoty, zla a zmaru. V niektorých verziách mytológie sa Černobog objavuje aj ako boh temnoty, ktorý zodpovedá za noc, zimu a temné aspekty prírody. Ľudia mu stavali svätyne a prinášali obete v nádeji, že sa vyhnú skaze a zatrateniu.

Pozostatky takejto svätyne, ktorá sa považuje za vôbec najstaršiu staroslovanskú svätyňu na území Slovenska, sa v roku 1986 našli aj na najvýchodnejšom cípe Žitného ostrova. Archeológovia odhalili pozostatky polkruhového objektu s otvorom na východ, s ohniskom, popolom, kosťami a črepmi. Analýza črepov a kostí z tohoto miesta ukázala, že ide pravdepodobne o kultový objekt, ktorý pochádza asi z polovice 8. storočia. Práve tam stála spomínaná svätyňa, v ktorej sa pre mocného Černoboga vykonávali pravdepodobne aj ľudské obete.

Scenár: Miriam Fulmeková
Námet a dramaturgia: Diana Kacarová
Hlas: Marek Majeský
Zvuková produkcia: Miroslav Baričič
Podcast produkcia: Simona Mičová

Hlava a uši ako netopier, zuby vystrčené von, tenké ako ihly. Koža na tele je hrubá a celá šupinatá. Chvost je hladký a dlhý. Šúcha sa po zemi potichu, ako jašterica. Oči má červené, ako uhlíky a vie nimi uhranúť. Indiánski šamani ju vraj vedeli skrotiť. Takto viacerí opisujú novodobého mýtického tvora, ktorého existenciu sme po prvýkrát zaznamenali po roku 1995. Príšera mala vtedy zaútočiť na zver v Portoriku. Odvtedy boli hlásené pozorovania a svedectvá z rôznych kútov latinskej Ameriky, USA, Ruska či Filipín. Spôsob usmrtenia obetí - vysatie krvi.

Scenár:Veronika Kolejáková | Námet a dramaturgia: Diana Kacarová | Hlas: Marek Majeský | Zvuková produkcia: Miroslav Baričič | Podcast produkcia: Simona Mičová | Vizuálna grafika: Nikolas Kysela

Ponorte sa s nami do príbehov podcastu Nezhasínaj! - skutočnosti inšpirované legendami, pri ktorých neplatia zákony prírody ani ľudská logika. Príbehmi hrôzy vás bude sprevádzať herec Marek Majeský. Podcast Nezhasínaj! nie je vhodný pre poslucháčov mladších ako 18 rokov, ani pre citlivé povahy. PS: Báť sa je povolené!

V americkom folklóre sa pravidelne stretávame s motívom diabla. Berie na seba rôzne podoby a manipuluje ľuďmi, aby si získal ich duše a rozpútal nekončiaci chaos. Takýto osud postihol aj rodinu Debbie Glatzel, keď jej iba 11-ročného brata Davida v 80-tych rokoch minulého storočia posadol démon. Do procesu exorcizmu sa zapojili aj vyšetrovatelia paranormálnych javov, manželia Warrenovci. Démonológ Ed a médium Lorrein boli kvôli svojej práci mediálne známi takmer vo všetkých štátoch USA. V tomto príbehu ale manželský pár neuspel. Démon telo chlapca opustil až na výzvu Arneho Johnsona – snúbenca Debbie, ktorý sa sám neznámemu diablovi nechtiac upísal. Jeho dušu mal satanáš následne posadnúť natoľko, až sa Arnie stal chladnokrvným vrahom. Jeho príbeh sa počas vyšetrovania vraždy stal tak medializovaným, že bol inšpiráciou pre viaceré filmy, medzi nimi aj jeden zo série V zajatí démonov.

Scenár: Emma Vičanová | Námet a dramaturgia: Diana Kacarová | Hlas: Marek Majeský | Zvuková produkcia: Miroslav Baričič | Podcast produkcia: Simona Mičová | Vizuálna grafika: Nikolas Kysela

Ponorte sa s nami do príbehov podcastu Nezhasínaj! - skutočnosti inšpirované legendami, pri ktorých neplatia zákony prírody ani ľudská logika. Príbehmi hrôzy vás bude sprevádzať herec Marek Majeský. Podcast Nezhasínaj! nie je vhodný pre poslucháčov mladších ako 18 rokov, ani pre citlivé povahy. PS: Báť sa je povolené!

Na Južnej Morave neďaleko Brna sa rozprestiera takzvaný “Domašovský” trojuholník. Miestni túto lokalitu poznajú tiež pod názvom Deväť krížov. Okolo oblasti sa vinie aj diaľnica D1, ktorá spája Prahu a Brno. A práve diaľničný úsek v blízkosti Deviatich krížov, najmä v okolí 168 kilometra, je neslávne známy svojou častou, tragickou nehodovosťou. Mnohí špekulujú, že zlé sily tu prežívajú preto, že Deväť krížov, ktoré sa pri diaľnici týčia, už dlho nik nevysvätil. Internet je plný svedectiev ľudí, ktorí vraj pri ceste zazreli záhadnú ženu v bielom pohrebnom odeve. Svoje by o tom údajne vedel rozprávať aj istý turecký kamionista, ktorý tu havaroval. Bezprostredne po nehode vystrašene nariekal, že mu pod kolesami skončila postava v bielom habite. Vyšetrovanie však preukázalo, že pri nehode nikoho nezrazil. Podobná skúsenosť postrehla aj Tomáša, ktorý v deň nehody viezol svoju sestru na svadobný obrad. Dodnes si nie je istý, či stretnutie so ženou v bielom rúchu bolo skutočné alebo len išlo o prelud spôsobený traumou z autonehody.

Scenár: Katarína Pivarčiová / Námet a dramaturgia: Diana Kacarová / Hlas: Marek Majeský / Zvuková produkcia: Miroslav Baričič / Podcast produkcia: Simona Mičová / Vizuálna grafika: Nikolas Kysela

Ponorte sa s nami do príbehov podcastu Nezhasínaj! - skutočnosti inšpirované legendami, pri ktorých neplatia zákony prírody ani ľudská logika. Príbehmi hrôzy vás bude sprevádzať herec Marek Majeský. Podcast Nezhasínaj! nie je vhodný pre poslucháčov mladších ako 18 rokov, ani pre citlivé povahy. PS: Báť sa je povolené!

Medzi Rožňavou a Košicami stojí na krasovom vrchu zrúcanina Turnianskeho hradu. Miestni hovoria, že po jeho hradbách sa občas prechádza postava v bielych šatách - Biela pani. Toto pomenovanie prináleží duchovi mŕtvej ženy, ktorej život mal tragický koniec. A podľa povestí, ktoré sa k hradu viažu, by duša mala patriť Kristíne - dcére hrádného pána Bebeka, ktorá kvôli žiarlivosti a nenaplneje túžbe vzala život sestrinmu milému a nakoniec aj sebe samej. Srdce si prebodla dýkou, ktorú pri výkopových prácach v auguste 2019 nachádza aj Pavol. Tento objav mu však namiesto štedrej odmeny prinesie len útrapy a bratovražedné prekliatie, ktoré ho zbaví zdravého rozumu, aj práva na plnohodnotný život.

Scenár: Júlia Oreská / Námet a dramaturgia: Diana Kacarová / Hlas: Marek Majeský / Zvuková produkcia: Miroslav Baričič / Podcast produkcia: Simona Mičová / Vizuálna grafika: Nikolas Kysela

Ponorte sa s nami do príbehov podcastu Nezhasínaj! - skutočnosti inšpirované legendami, pri ktorých neplatia zákony prírody ani ľudská logika. Príbehmi hrôzy vás bude sprevádzať herec Marek Majeský. Podcast Nezhasínaj! nie je vhodný pre poslucháčov mladších ako 18 rokov, ani pre citlivé povahy. PS: Báť sa je povolené!

Pri Žiari nad Hronom ešte v 60. rokoch minulého storočia existovala malebná obec Horné Opatovce. Pokojný a vcelku usporiadaný život mnohogeneračnej dedinky na konci 50. rokov narušil sled prečudesných udalostí.Dobytok mrel na lúkach, vyschýnali stromy a z lúk postupne vymizli včely. Ľuďom začali vypadávať vlasy, lámali sa im zuby i kosti, deťom sa krivili chrbtice. Obec okrem strachu a beznádeje  postupne začal zakrývať aj čierny mazľavý prach – deti ho prezývali Čiernota. Najstarší obyvatelia si mysleli, že dedinu prekliali, mladší však vedeli, že zlo neprichádza za súmraku z lesa, ale z postavenej hlinikárne, ktorá Horné Opatovce za 6 rokov existencie navždy vymazala z máp. Ostali tu žiť a pomaly mrieť len tí najstarší a najtvrdohlavejší. A s nimi tam už navždy ostala aj Čiernota.

Scenár: Katarína Pivarčiová / Námet a dramaturgia: Diana Kacarová / Hlas: Marek Majeský / Zvuková produkcia: Miroslav Baričič / Podcast produkcia: Simona Mičová / Vizuálna grafika: Nikolas Kysela

Ponorte sa s nami do príbehov podcastu Nezhasínaj! - skutočnosti inšpirované legendami, pri ktorých neplatia zákony prírody ani ľudská logika. Príbehmi hrôzy vás bude sprevádzať herec Marek Majeský. Podcast Nezhasínaj! nie je vhodný pre poslucháčov mladších ako 18 rokov, ani pre citlivé povahy. PS: Báť sa je povolené!

Na vŕšku pri bratislavskej Kalvárii dnes stojí malý kostolík. Pred 250 rokmi si ho za svoj príbytok vybrali dvaja pustovníci, fráter Blažej a fráter Hieronym. Rehoľným bratom v tom čase nenapadlo, že aj na mieste, kde sa človek vo svojich modlitbách stretáva s Bohom, si ich v podobe lúpežnej vraždy nájde smrť. Hoci sa vraždu podarilo objasniť a v starom Prešporku na Hlavnom námestí za ňu životom zaplatili traja muži, ľudia verili, že miesto je prekliate. Raz za rok, práve na výročie hroznej vraždy, sa pri Kalvárii malo zjavovať samotné zlo - horiaci diabol Fertya. V ten večer pokúša všetkých bez rozdielu. Hľadá totiž duše, ktoré mu podľahnú, ktoré môže spáliť a stiahnuť do pekiel.

Scenár: Katarína Pivarčiová / Námet a dramaturgia: Diana Kacarová / Hlas: Marek Majeský / Zvuková produkcia: Miroslav Baričič / Podcast produkcia: Simona Mičová / Vizuálna grafika: Nikolas Kysela

Ponorte sa s nami do príbehov podcastu Nezhasínaj! - skutočnosti inšpirované legendami, pri ktorých neplatia zákony prírody ani ľudská logika. Príbehmi hrôzy vás bude sprevádzať herec Marek Majeský. Podcast Nezhasínaj! nie je vhodný pre poslucháčov mladších ako 18 rokov, ani pre citlivé povahy. PS: Báť sa je povolené!

Osada Krvavé Šenky sa nachádza v katastri obce Lehota, v blízkosti Nitry. Kedysi niesla meno Huszár Majer. Hoci dnes už načisto vymrela, celé desaťročia ľuďom naháňala strach. Okrem zopár lovcov senzácií tu nikto nechce stráviť minútu navyše. Videli tu duchov, zem vydala mŕtve telá nevinných obetí niekoľkých vrážd, rozdeľovali sa tu peniaze z najväčšej bankovej lúpeže v slovenskej histórii a na ceste cez dedinu vyhasli životy pri hrozivých dopravných nehodách. Najzaujímavejší je ale príbeh o hostinci, pod ktorým sa ťahala ľudožrútska chodba. Pocestní, ktorí do hostinca vstúpili, si tu doslova vychutnali svoju poslednú večeru.

Scenár: Veronika Kolejáková / Námet a dramaturgia: Diana Kacarová / Hlas: Marek Majeský / Zvuková produkcia: Miroslav Baričič / Podcast produkcia: Simona Mičová / Vizuálna grafika: Nikolas Kysela

Ponorte sa s nami do príbehov podcastu Nezhasínaj! - skutočnosti inšpirované legendami, pri ktorých neplatia zákony prírody ani ľudská logika. Príbehmi hrôzy vás bude sprevádzať herec Marek Majeský. Podcast Nezhasínaj! nie je vhodný pre poslucháčov mladších ako 18 rokov, ani pre citlivé povahy. PS: Báť sa je povolené!

Doris Bitherová bola slobodná matka štyroch detí. Po tom, čo sa rodina usídlila v starom, opustenom dome, sa v ich životoch začali diať paranormálne javy. Hypotézy o tom, čo sa Doris Bitherovej vlastne dialo, sa dodnes rôznia. Jej príbeh však patrí k najdesivejším zdokumentovaným paranormálnym prípadom, ktorý sa zároveň stal predmetom výskumu uznávaného psychofyziológa Barryho Taffa. Na základe Taffových zápiskov o Dorisinom prípade vyšla aj kniha, ktorá sa stala bestsellerom. Podľa jej príbehu vznikol v roku 1982 aj hororový kinohit  - Entita.  Pre niektorých bola Doris schizofrenička, pre iných unikátne médium. S  jej menom a príbehom však navždy ostane spojený pojem spektrálne znásilnenie.

Scenár: Zuzana Ferenczová / Námet a dramaturgia: Diana Kacarová / Hlas: Marek Majeský / Zvuková produkcia: Miroslav Baričič / Podcast produkcia: Simona Mičová / Vizuálna grafika: Nikolas Kysela

Ponorte sa s nami do príbehov podcastu Nezhasínaj! - skutočnosti inšpirované legendami, pri ktorých neplatia zákony prírody ani ľudská logika. Príbehmi hrôzy vás bude sprevádzať herec Marek Majeský. Podcast Nezhasínaj! nie je vhodný pre poslucháčov mladších ako 18 rokov, ani pre citlivé povahy. PS: Báť sa je povolené!

V matrike v obci Kolbasov existuje údajne záznam o úmrtí z 19. storočia, ktoré spôsobil ohnivý muž. Nielen ľudia z oblastí Polonín, ale aj z Podkarpatskej Rusi ho z rozprávania starých materí a miestnych povier poznajú pod menom Bokorvan. Človek, ktorého Bokorvan posadol, sa nekontrolovateľne vznietil a uhorel na smrť. Ovládnuť ho, a tak sa zachrániť, vedel iba ten, kto poznal jeho práve meno. Prvý zdokumentovaný prípad samovznietenia pochádza z Talianska z roku 1470. Rytier Polonus Vorstius vypil niekoľko pohárov vína, následne začal vracať oheň, vznietil sa a uhorel pred očami svedkov. Doteraz je celosvetovo evidovaných viac než 300 takýchto prípadov. Známy je aj prípad staršej Bratislavčanky z roku 2010, ktorá záhadne uhorela vo svojom byte.

Podcast Nezhasínaj! nie je vhodný pre poslucháčov mladších ako 18 rokov, ani pre citlivé povahy. PS: Báť sa je povolené! / Scenár: Katarína Pivarčiová / Námet a dramaturgia: Diana Kacarová / Vizuálna grafika: Nikolas Kysela / Hlas: Marek Majeský / Zvuková produkcia: Miroslav Baričič / Podcast produkcia: Simona Mičová

Hlboko v panenských Stolických vrchoch, v malebnom, ale drsnom kraji, čupí horská dedinka Brdárka. Dnes je už takmer vymretá. Nie je však tomu tak dávno, keď bola miestom, kde život určovali prísne dedinské pravidlá. Ničím zvláštnym nebola ani viera v bosorky, v ich urieknutie či počarovanie. Platilo to obzvlášť v prípade, ak mladí chceli nekalo získať lásku „svojho“ života. Kvôli nevysvetliteľným udalostiam miestni dlho verili, že všetkému v ich obci kraľovala chýrna, brdárska čierna mágia. Tej museli čeliť aj zaľúbenci Matej a Milka. Život si pre nich pripravil obzvlášť neľahkú skúšku oddanosti, lásky a viery.

Podcast Nezhasínaj! nie je vhodný pre poslucháčov mladších ako 18 rokov, ani pre citlivé povahy. PS: Báť sa je povolené! / Scenár: Michaela Materáková Námet a dramaturgia: Diana Kacarová Vizuálna grafika: Nikolas Kysela Hlas: Marek Majeský Zvuková produkcia: Miroslav Baričič Podcast produkcia: Simona Mičová

Žijú veľmi izolovane, odmietajú bohatstvo, konzum, moderné technológie, ako sú autá, televízia, internet či elektrina. Majú zakázané spievať, tancovať aj športovať. Ich život je zameraný na tvrdú prácu a farmárčenie, ktoré im umožňuje byť sebestační. Ženy sa starajú o domácnosť a o deti, zatiaľ čo muži sa venujú poľnohospodárstvu. Hovoria svojím vlastným jazykom, Plautdietsch, čo je dialekt nemčiny. Ich spôsob života je veľmi prísny, založený na odriekaní a oddanosti Bohu.

Reč je o malej náboženskej kolónii Menitoba, ktorá žije na juhovýchode Bolívie, v úrodných nížinách regiónu Santa Cruz. Žije tu asi dvetisíc farmárov s veľkými rodinami, ktorí patria k ultrakonzervatívnej sekte Menonitov. V 19. storočí utiekli z Európy pred prenasledovaním a perzekúciou. Väčšina z nich sú Holanďania druhej a tretej generácie. Ich spôsob života na prvý pohľad vyzerá ako stratený raj. Ale keď večer padne na izolované usadlosti tma, v temnote za zavretými dverami sa môže stať čokoľvek.

PS: Báť sa je povolené!

Scenár: Jana Cviková
Námet a dramaturgia: Diana Kacarová
Hlas: Marek Majeský
Zvuková produkcia: Miroslav Baričič
Podcast produkcia: Simona Mičová

Tretia séria vášho obľúbeného a najpočúvanejšieho mystery podcastu na Slovensku už čaká na vás! Nenechajte si ujsť najnovšie príbehy, v ktorých sa stiera hranica medzi fikciou a realitou. Už od 1. novembra 2023 na Podmaze a vo vašich podcastových aplikáciách. PS: Báť sa je povolené!

V tejto epizóde sa ponoríme do histórie bosoriek a bosoráctva. Zistíte, že bosorky nie sú len krásne či nebezpečné postavy z rozprávok, ale reálne entity, ktoré historicky naozaj existovali.

Odborníčka na stredovakú medievalistiku Alexandra Ballová priblíži, ako sa tieto postavy v stredovekej a novovekej spoločnosti popisovali a ako sa zmenil ich obraz v spoločnosti v priebehu storočí. Zistíte, ako sa kedysi pristupovalo k čarodejniciam, ako ich usvedčovali a mučili a prečo sa určité magické praktiky považovali za nebezpečné. Dozviete sa tiež, že samotná inkvizícia v Uhorsku nefungovala tak, ako si mnohí myslíme a že hony na čarodejnice boli viac spoločenským a mocenským fenoménom, než náboženskou čistkou.

Dramaturgička Diana Kacárová priblíži aspekty ľudovej mágie, od veštenia až po liečenie a vysvetlí, ako sa tieto praktiky prelínali s každodenným životom v stredoveku a v novoveku. Prečo nás baví ezoterika a na mágiu veríme aj dnes? Rovnako rozoberieme známe prípady posledných popravených bosoriek v Prešporku, ktoré nám ilustrujú, ako sa tieto ženy stali obeťami doby a spoločenských predsudkov.

PLUS! EXTRA obsah sa dozviete o týchto epizódach: #19 Baskické bosorky | #23 Oči z Jabukovacu.

Knihy & filmy spomenuté v podcaste, ktoré by vás mohli zaujímať:

Bosorky, strigy, čarodejnice (Tunde Lengyelová),
Dejiny Diabla (Robert Muchembled),
Agáta (Denisa Fulmeková),
Akkelare (Pablo Aguero, 2020),
Magická posadnutosť (Griffin Dunne, 1998),
Čarodejnice z Eastwicku (George Miller, 1987),
Smrť jej pristane (Robert Zemeckis, 1992).

Podcast o podcaste Nezhasínaj! nie je vhodný pre poslucháčov mladších ako 18 rokov, ani pre citlivé povahy. PS: Báť sa je povolené!

Španielske mestečko Zugarramundi je dodnes preslávené vďaka brutálnym bosoráckym inkvizíciám. Slávny proces s baskickými čarodejnicami zo 17. storočia vtedy šokoval celú Európu. Zúčastnilo sa ho takmer 30-tisíc zvedavcov. Týraných a na smrť odsúdených malo byť viac ako 7 000 ľudí, väčšinou miestne ženy. Či išlo o halucinácie, hystériu, pomstu, alebo ženy naozaj posadol Diabol, dodnes nevieme. Vypočujte si príbeh, ktorý vám priblíži osud dvoch mladých žien – Márie a Ines. Tie okrem nenaplnenej lásky spájala práve bosorácka mágia. Ich nešťastný osud však pomohol k začiatku konca inkvizície v Baskicku a nakoniec aj v celom Španielsku. Príbehom hrôzy vás bude sprevádzať herec Marek Majeský.

Podcast Nezhasínaj! nie je vhodný pre poslucháčov mladších ako 18 rokov, ani pre citlivé povahy. PS: Báť sa je povolené!

Pár kilometrov od Rigy sa nachádza malé mestečko s názvom Valmiera. V dobách, kedy sa v ňom odohrával nasledujúci príbeh sa nazývalo Wolmar. Vtedy ho obklopovali nekonečné brezové háje a lesy, v ktorých bol aj penzionát Neuwelcke. Išlo o váženú školu pre mladé dievčatá z vyššej lotyšskej spoločnosti, z nemecky hovoriacich vplyvných rodín. A práve tu, v starej budove uprostred lesov sa odohral jeden z najznámejších prípadov bilokácie v tomto regióne.

Podľa rozprávaní istá mladá žena bola údajne schopná byť na dvoch miestach súčasne. Tento fenomén bilokácie sa dostal do povedomia ľudí v súvislosti s jej mystickými schopnosťami, ktoré boli vnímané, ako nepochopiteľné. Či ide o skutočné udalosti alebo legendu, dodnes nevieme. Príbeh sa napriek tomu stal zaujímavým príkladom prepojenia lotyšskej histórie s folklórom.

PS: Báť sa je povolené!

Scenár: Zuzana Sotáková
Námet a dramaturgia: Diana Kacarová
Hlas: Marek Majeský
Zvuková produkcia: Miroslav Baričič
Podcast produkcia: Simona Mičová

Prinášame vám EXTRA obsah priamo od tvorcov, vždy z piatich epizód, ktorý prehĺbi váš zážitok. Folklór, to nie sú len krásne kroje, tradície a piesne, ale aj príbehy a poverové predstavy. A keďže Netflix bol otázkou ťažkej budúcnosti, predstavivosť pracovala na 120 percent. Preto, ak ste si mysleli, že to, čo ste sa dozvedeli v podcaste Nezhasínaj! je iba čistý výmysel, ste na omyle.

EXTRA o týchto epizódach: #6 Haitská zombie | #7 Hora mŕtvych | #8 Víla Menička | #9 Rasputin | #10 Tanečný mor.

Príbehmi hrôzy vás prevedú dramaturgička Diana Kacárová a podcast produkčná Simona Mičová. Hostkou druhej špeciálnej epizódy je spisovateľka a scenáristka Katarína Pivarčiová.

Podcast o podcaste Nezhasínaj! nie je vhodný pre poslucháčov mladších ako 18 rokov, ani pre citlivé povahy. PS: Báť sa je povolené!