Nezhasínaj! – Détails, épisodes et analyse

Koncom 18. a začiatkom 19. storočia sa v okolí Zvolena, Detvy a Slatiny údajne odohrala séria záhadných úmrtí a vrážd, ktoré neboli nikdy úplne objasnené. Išlo najmä o prípady, kedy boli nájdené zmárnené mladé sedliačky, často v lesoch medzi Zvolenom a Vígľašom. Niektorí lokálni historici a folkloristi tvrdia, že za vraždami mohol stáť osamelý zbojník, dezertér alebo psychicky narušený jedinec, ktorý sa práve v tých časoch pohyboval po zrúcaninách Pustého hradu. V skutočnosti ide o prípad prvého zdokumentovaného sériového vraha z územia dnešného Slovenska. V  ľudovom prostredí o tomto vyčíňaní vznikla povesť o Čiernom jazdcovi. Hovorí sa, že dodnes blúdi krajom a trestá každého, kto je sám alebo má hriešnu minulosť.

Scenár: Júlia Oreská
Námet a dramaturgia: Diana Kacarová
Hlas: Marek Majeský
Podcast produkcia: Simona Mičová

Smolné, čierne, alebo krvné knihy sú unikátne súdne záznamy českomoravských miest, ktorým panovník udelili hrdelné právo. Teda právomoc na vykonanie rozsudku smrti. Do dnešných dní sa ich zachovalo asi 50. Jednou z nich je Smolná kniha Veľkej Bíteše, v ktorej nájdeme asi 110 záznamov. Práve tu je popísaný aj príbeh o brutálnom tovarišstve, ktoré koncom 16. storočia vyčíňalo v Čechách aj na Morave.

V centre tohto príbehu stojí chudobný pastier Ján Čech z Čáslavic, ktorý sa nedobrovoľne stal súčasťou zločineckej bandy na čele s bývalým vojakom - Martinom Roháčom. Roháč a jeho družina vraždili v Sedmohradsku, pri Viedni, aj pri Prešporku. Potom sa presunuli na Moravu, kde zavraždili 59 ľudí, medzi nimi aj štyri tehotné ženy. Časti ľudských tiel svojich obetí využívali na rituály spojené s čiernou mágiou. Z detských obetí mali vyrábať čarovné sviece. Kto sa pozrel do ich svetla, načisto zaspal. Aj preto sa dodnes hovorí, že Roháč bol Diablom a jeho moc nad ľuďmi pochádzala zo samotného pekla. K brutálny vraždám sa Roháč priznal až na šibenici potom, čo ho dolapili blízko rodnej obce – vo Velkej Bíteši.

Scenár: Matej Lipták
Námet a dramaturgia: Diana Kacarová
Hlas: Marek Majeský
Zvuková produkcia: Rastislav Šangala
Podcast produkcia: Simona Mičová

V obci Moldava nad Bodvou, východne od Košíc, sa nachádza nie veľmi známa jaskyňa. Vstup do nej je ukrytý v kamennom previse a je taký úzky, že sa cez neho dospelý človek ledva pretlačí dnu. Ak sa mu to aj podarí, čaká na neho temný labyrint plný klaustrofobických chodieb, v ktorých sa dá veľmi ľahko stratiť.

Hoci je jaskyňa kvôli bezpečnosti od roku 1984 pre verejnosť uzatvorená, je už niekoľko desaťročí predmetom skúmaní archeológov. Počas vykopávok tu objavili pozostatky z rôznych historických období, pričom najstaršie majú takmer 7 000 rokov. Vtedy v jaskyni pravdepodobne pobývali pravekí ľudia. Okrem fragmentov keramiky sa v Moldavskej jaskyni našli aj ľudské kostry a rôzne drobné predmety, ktoré naznačujú, že v stredoveku v nej došlo k tragédii. Moldavská jaskyňa nie je len geologicky a archeologicky zaujímavým miestom, ale aj lokalitou plnou histórie, mýtov a nevysvetlených udalostí, ktoré nám dokážu priblížiť už len príbehy.

Vypočujte si epizódu o trúchlivom osude vojaka Juraja, ktorý v stredovej Bitke pri rieke Slaná čelil neľútostnému osudu s Tatármi. Jeho boj o prežitie je pripomienkou, že svetlo si vždy nájde cestu tam, kde je odhodlanie prežiť.

PS: Báť sa je povolené!

Scenár: Petra Stračiaková
Námet a dramaturgia: Diana Kacarová
Hlas: Marek Majeský
Zvuková produkcia: Miroslav Baričič
Podcast produkcia: Simona Mičová

Nie je to tak dávno, čo vydajadychtivé ženy verili, že si pravú lásku dokážu pričarovať. Pomáhali si riekankami, bylinkami, rituálmi či rôznymi „magickými“ predmetmi. Jedným z nich bol aj sivý kameň. Povera o Sivom kameni je známa najmä v slovenských a českých tradíciách. Tento kameň je často spájaný s magickými a mystickými vlastnosťami, najmä v kontexte ochrany a predpovedania budúcnosti. V niektorých regiónoch sa tiež verilo, že ak si žena nájde Sivý kameň a nosí ho pri sebe, napríklad v náhrdelníku alebo ako amulet, môže jej to pomôcť pri hľadaní pravého partnera.Tento kameň sa tiež v niektorých verziách považuje za prostriedok na ochranu lásky, aby vzťah bol stabilný a odolal vonkajším vplyvom. Ak sa kameň vráti do pôdy alebo ho niekto stratí, môže to podľa niektorých verzií znamenať neúspech v láske alebo ukončenie vzťahu. Vypočujte si príbeh Zuzany, ktorá si za pomoci čarov chcela pripútať muža. Tie mu však zobrali to najcennejšie, čo mal – jeho dušu.

Scenár: Veronika Kolejáková | Námet a dramaturgia: Diana Kacarová | Hlas: Marek Majeský | Zvuková produkcia: Miroslav Baričič | Podcast produkcia: Simona Mičová

Fenomén „pojedača hriechov“ predstavuje historický rituál, ktorý sa vykonával v rôznych častiach Európy, najmä na Balkáne, v Anglicku, Walese a aj v niektorých oblastiach Slovenska. Tento zvyk bol spojený s posledným pokáním a očistením duše zosnulého, kedy si Pojedač hriechov vypočul nevyspovedané hriechy zosnulého. Následne cez rituál konzumácie chleba, ktorý bol predtým položený na tele umierajúceho, mal prijať jeho hriechy, a tak ho očistiť. Tento rituál bol sprevádzaný odmenou pre pojedača hriechov, avšak jeho duša zostávala „poškvrnená“. Tradícia sa líšila v závislosti od regiónu a postupne zanikla v dôsledku zmien v náboženských a spoločenských praktikách. Vypočujte si príbeh študenta Jakuba, ktorý pre chlapčenskú nerozvážnosť a ilúziu rýchleho zárobku zapredal svoju dušu.

CREDITS || Scenár: Petra Stračiaková | Námet a dramaturgia: Diana Kacarová | Hlas: Marek Majeský | Zvuková produkcia: Miroslav Baričič | Podcast produkcia: Simona Mičová

Druhá svetová vojna, najväčší ozbrojený konflikt v našich dejinách, sa skončila zhodením atómovej bomby na Hirošimu a Nagasaki, čo ukázalo ničivé účinky zbraní hromadného ničenia. Od tej doby sa 20. storočie stalo obdobím konšpiračných teórií o tajných vojenských projektoch. Ufológovia a konšpirátori tvrdia, že vlády aj dnes skrývajú informácie o stretnutiach s mimozemšťanmi a o pokročilých technológiách. Jedným z takýchto projektov je aj Filadelfský experiment, známy ako Experiment USS Eldridge. Príbeh, ktorý sa objavil v 50. rokoch 20. storočia tvrdí, že počas 2. svetovej vojny bol americký torpédoborec USS Eldridge zapojený do tajného pokusu, ktorý mal za cieľ dosiahnuť neviditeľnosť pomocou elektromagnetických polí. Experiment je spojený s teóriami o tzv. "neprechádzajúcom čase" a teleportácii. Vypočujte si príbeh Ala Bieleka, ktorý až do konca života tvrdil, že je v skutočnosti Edward Cameron, vojakom, ktorý Filadelfský experiment zažil.

CREDITS || Scenár: Zuzana Sotáková | Námet a dramaturgia: Diana Kacarová | Hlas: Marek Majeský | Zvuková produkcia: Miroslav Baričič | Podcast produkcia: Simona Mičová

Počuli ste už o Paulínskom kláštore s názvom Mariánska Čeľaď? Je považovaný za jedno z najstrašidelnejších miest na Slovensku. Chátrajúce ruiny kláštora sa nachádzajú v okrese Nové Zámky, blízko kúpeľnej obce Podhájska. Hoci z monumentálneho kláštora sú dnes už len ruiny, trýznivá atmosféra, ktorú vyžaruje, má svoje korene v jeho dávnej, krvavej histórii. V útrobách sa údajne dodnes ozývajú ženské náreky a niektorí návštevníci v jeho temných uličkách dokonca zachytili pohyby bytostí z ríše mŕtvych. Možno aj preto priťahuje nielen lovcov duchov, ale aj vyšetrovateľov paranormálnych javov. Vypočujte si epizódu Diabolský kláštor, ktorá vám priblíži príbeh Terezy - dievčiny, ktorej sa podarilo uniknúť pred zvrátenými chúťkami nerestných míchov.

CREDITS || Scenár: Katarína Pivarčiová | Námet a dramaturgia: Diana Kacarová | Hlas: Marek Majeský | Zvuková produkcia: Miroslav Baričič | Podcast produkcia: Simona Mičová

Postava Slendermana je internetovým výmyslom, ktorý v roku 2009 stvoril muž menom Erick Knudsen. Vytvoril si k nemu aj legendu a photoshopom upravil fotografie tak, aby vzniklo monštrum: vysoký, štíhly muž v čiernom obleku, ktorý unáša deti. Hoax sa rýchlo rozšíril a po čase už nik nevedel rozoznať, čo je pravda a čo lož. Stačilo, aby duševne nevyrovnané deti natrafili na túto legendu a považovali ju za realitu. Predstavovali si, že Slenderman je reálny a chce od nich obeť v podobe vraždy. Potom, ako sa niekoľko detí v Amerike a v Austrálii pokúsilo zabiť svojich spolužiakov, Erik vydal oficiálne stanovisko: "Slenderman je fikcia, internetový žartík, ktorý sa rozšíril, nič viac." Ale, legenda o tajomnom mužovi si ďalej žije na internete svojim vlastným životom. Dodnes jestvujú ľudia, ktorí tvrdia, že sa s ním stretli a zachytili ho na fotkách a veria, že je skutočný.

CREDITS || Scenár: Juraj Búry | Námet a dramaturgia: Diana Kacarová | Hlas: Marek Majeský | Zvuková produkcia: Miroslav Baričič | Podcast produkcia: Simona Mičová

Predstavte si túto scénu: Ste v tichom, pustom kraji. Okolo vás nie je nič, iba šíra krajina. Stojíte na vrchole starovekej mohyly a napriek horúcemu letnému slnku vám po chrbte prechádza intenzívny mráz. Okolo seba cítite zvláštne prúdenie, akoby vás chcel niekto chytiť za rameno, akoby sa vám niekto prihováral. Ale vôkol niet ani živej duše.

Staroveká mohyla v katastri dnešnej obce Palárikovo bola tri tisícročia dozadu miestom, kde sa stretávali duchovia minulosti a prítomnosti. V časoch jej vzniku ešte Palárikovo Palárikovom nebolo. Nežili tu ani Slovania, ani Maďari, ani bájni Kelti, ktorí sem prišli až o dlhé stáročia neskôr. Kto teda boli jej tajomní stavitelia? Akým jazykom sa zhovárali? Čomu verili a prečo postavili mohutnú mohylu práve na tomto osamotenom mieste? Odpovede na podobné otázky si dnes môžeme už len domýšľať. A ani príbehy, ktoré sa tu až do 70. rokov minulého storočia odohrali, už nemá kto spoľahlivo prerozprávať. Iba ak... Magickú skúsenosť s mohylou zažil Michal so sestrou Emou, a to v čase, keď boli deťmi. Príbeh sa odhodlal vyrozprávať až v dospelosti. Poslúžil ako strašidelná rozprávka na dobrú noc jeho vlastným deťom.

CREDITS || Scenár: Juraj Raýman | Námet a dramaturgia: Diana Kacarová | Hlas: Marek Majeský | Zvuková produkcia: Miroslav Baričič | Podcast produkcia: Simona Mičová

Útok mimozemskej civilizácie vo filmoch vždy vyzerá ako devastačná vojenská operácia. Krik, krv, streľba. Ale viete si predstaviť, že by 8 miliárd ľudí naraz iba pokojne zaspalo a zmizlo? Aj takto si predstavujú niektorí záhadológovia útok mimozemšťanov, ktorí údajne postavili Mesačnú šachtu – monštruózny hudobný nástroj na ovládnutie ľudstva. Jej príbeh sa začína pred 80 rokmi, v jaskyni niekde v Belianskych Tatrách. Svedkom o existencii tohto nástroja mal byť Anton Horák, český vojenský veliteľ a výsadkár. Po vojne síce emigroval, ale zabudnúť nedokázal. Svoje zážitky a spomienky na stretnutie so zvláštnym geologickým útvarom  podrobne spísal do denníkových zápiskov. Svoju správu neskôr uverejnil aj v prestížnej vedeckej publikácii. Časom ju prebrali viaceré časopisy, a tak sa jeho osobná skúsenosť aj s informáciou o existencii Mesačnej šachty dostala naspäť na Slovensko a dodnes ju hľadajú speleológovia a záhadológovia z celého sveta. 

CREDITS: Scenár: Miriam Fulmeková | Námet a dramaturgia: Diana Kacarová | Hlas: Marek Majeský | Zvuková produkcia: Miroslav Baričič | Podcast produkcia: Simona Mičová