Explorez tous les épisodes du podcast Vtáčia akadémia

Tento rok si pripomíname 100 výročie ornitológie v Česku aj na Slovensku. V tejto spomienkovej časti sa dozviete veľa zaujímavého, napríklad: kde je Ostrov kormoránov, koľko vtákov sa okrúžkovalo v 30.rokoch minulého storočia, ako je možné, že na Sĺňave kedysi hniezdilo 50 tisíc čajok na troch hektároch, kde sú u nás Parížske močiare, ktoré už viac ako 200 rokov pomáhajú nie len vtákom. Prečo Ostrov orliaka morského zostal chráneným územím, aj keď u nás orliak roky nehniezdil, čo spôsobil gróf Pálfy, keď na Slovensko zavolal francúzskeho inžiniera, alebo, ako sa za tie roky zmenil systém sčítania vtáctva. Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku a Ďuro Sabo prichádzajú s informáciami z minulosti, ktoré sú funkčné dodnes a to je skvelé.

Odborníci majú veľa indícií, prečo to vtáky robia, ale stále to skúmajú, pretože okolo tohto fenoménu je veľa neznámych. Dnes si povieme aj o tom, že lastovičky u nás zahniezdil druhý a možno aj tretí krát, alebo prečo nie sú plamienky driemavé zo ZOO smutné, keď im na výcvik zoberú mláďatá. Povieme si či je v poriadku, keď mačky lovia vtáky, že v Česku našli výra rekordéra a spoznáme jednu z najväčších skládok na svete. Ďuro Sabo a Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku v podcaste Vtáčia akadémia.

A vtáky tam budú mať skutočný luxus. Dnes si povieme, aj to, že Ďuro sa mýli a vtáky rozďobú ovocie z úplne iného dôvodu, ako si myslel, že bociany v Košeci mali vlastne šťastie, pretože to mohlo dopadnúť horšie, dnes spoznáme murárika červenokrídleho a v Paríži spievajú niektoré druhy vtákov na vyšších frekvenciách, ako niekde na francúzskom vidieku. Ak chcete vedieť prečo, dajte si vtáčkarskeho eléva Ďura Saba a Romana Slobodníka z Ochrany dravcov na Slovensku.

Na Novom Zélande chránia endemické vtáky pred vtáčou chrípkou tak, ako nikde inde na svete. V Škótsku majú nové, veľmi zvláštne, povolanie. Zamestnali tam prvého cára čajok. Čo vlastne bude robiť? Dnes si povieme prečo aj tento rok platí, že koľko dostupných hrabošov, tak toľko mláďat sokola červenonohého. Pripomenieme si, ako pomôcť v lete vtákom s vodou a predstavíme si ďubníka trojprstého. Ďuro Sabo a Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku sa vás nevedia dočkať.

Tento diel Vtáčej akadémie vznikol vďaka finančnej podpore Nadácie E.SK. Ďakujeme. #spolupraca #3DodESK

Hlavný hrdina dnešnej časti je lelek lesný. Má malý zobák, véélikánske ústa a povery hovoria, že po nociach cicia kravské a kozie mlieko. Nie, nerobí to. Ale dozviete sa, prečo je lelek nočný predátor, prečo je ho na Slovensku málo, ako pomáha pri jeho pozorovaní termovízia, a prečo mu v budúcnosti môžeme ďakovať za záchranu lesov. Roman Slobodník z Ochrany dravcov lelka ešte nevidel a tak Ďuro Sabo zavolal "lelkológovi" Richardovi Schnürmacherovi, doktorandovi na Katedre zoológie Prírodovedeckej Fakulty Univerzity Komenského a Výskumnej skupiny behaviorálnej ekológie a ekofyziológie na Univerzite v Antverpách.

Hniezdna sezóna vrcholí. Okrem dravých vtákov sa Roman Slobodník venuje aj bocianom. V spolupráci s energetikmi obieha ich hniezda. A že je to drina! Okrem krúžkovania mláďat odstraňuje aj špagáty, ktoré by im mohli ublížiť.

V dnešnej časti si viac porozprávame aj o kavkách a opíšeme vám úžasnú novinku, na ktorú prišli vedci skúmajúci, ako vtáky vnímajú zemský magnetizmus.

Juraj Sabo a Roman Slobodník sa stretli a nahrali nový diel podcastu Vtáčia akadémia od Ochrany dravcov na Slovensku.

Tento diel Vtáčej akadémie vznikol vďaka finančnej podpore Nadácie E.SK. Ďakujeme.#spolupraca #3DodESK

Aký papagáj a ako postihnutý si povieme v dnešnej epizóde. Osud mu pripravil prekážku a dnes je milý papagáj alfa samec. Dnes si povieme prečo búdky pôvodne pre sokoly obsadili myšiarky, predstavíme si ladniaka kramerovho (alexandra malého), ktorého by sme vo voľnej prírode na Slovensku nechceli a dnes sme sa rozprávali aj o tom, koľko vážia vtáky. Aj pri tejto váhovej téme je veľa zaujímavostí. Ďuro Sabo a Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku.

Tento diel Vtáčej akadémie vznikol vďaka finančnej podpore od Nadácie E.SK. Ďakujeme.

#spolupraca #3DodESK

Ľudia používajú mapy a aplikácie, no vtáky majú navigáciu uloženú v hlave. Pomáha im v tom magnetizmus Zeme.

Ako to celé funguje a čo by sa stalo, keby sa ten magnetizmus vypol. Nebojte sa, on sa vypnúť nedá, takže všetko dobre dopadne.

Dnes si povieme koľko vtákov má v sebe olovo a prečo. Tie čísla vás určite prekvapia. Čo sa dialo na tohtoročnom "Big day", pohovoríme o labuti malej menom Galina, ktorá odborníkom dáva skvelé dáta o tom, ako a kde žijú labute. A na záver spoznáme sojku škriekavú.

Ďuro Sabo sa pýtal a Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku múdro hovoril.

Tento diel Vtáčej akadémie vznikol vďaka finančnej podpore od Nadácie E.SK. Ďakujeme.

#spolupraca #3DodESK

Jedna vtáčia rodinka spotrebuje za hniezdnu sezónu 120 miliónov vajíčok hmyzu, 150 tisíc húseníc a 75 kilogramov lietajúceho hmyzu.

V dnešnej časti si povieme nielen o tom, kto odštartoval krásnu ľudskú tradíciu vešania búdok na stromy, ale aj to, že jeden pár dravých vtákov loviacich hrabošov môže zachrániť ročne až jeden a pol tony obilia. Povieme si aj to, že odborníci už zrejme vedia, kde je problém s kukučkami, ktoré sa na Britských ostrovoch strácajú, a predstavíme si aj „obyčajného“ vtáka na Slovensku. Ďuro Sabo v debate s Romanom Slobodníkom z Ochrany dravcov na Slovensku.

Tento diel Vtáčej akadémie vznikol vďaka finančnej podpore od Nadácie E.SK. Ďakujeme.

#spolupraca #3DodESK

Vtáky, ktoré migrujú na veľké vzdialenosti to robia, pretože by inak nedoleteli.

Dnes si povieme zaujímavé bocianie príbehy, dozviete sa, kto preletel za 11 dní 13 500 migračných kilometrov, prečo na Cypre hynú spevavce, a dnes spoznáme nového vtáka, ktorý sa volá penica fúzatá.

Ďuro Sabo a Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku sa rozprávali o veciach, nad ktorými často rozum stojí. Obrazne. :)

Tento diel Vtáčej akadémie vznikol vďaka finančnej podpore od Nadácia E.SK. Ďakujeme.

#spolupraca #3DodESK

Keď pozorujeme vtáky, netrénujeme len oči, ale aj mozog. Netvrdíme to my, ale odborníci. Vtáčia chrípka sa nedávno objavila v Antarktíde aj v Španielsku. Čo to znamená pre bociany, ktoré práve prilietajú na Slovensko a do okolia? Prečo vtákom škodí ropa na perí a ako sa jej môžu zbaviť? Českým vtákom roka sa stal bežný druh, ktorý sa v angličtine nazýva „blackcap“, teda čierna šiltovka. Vie, o ktorom druhu je reč?

Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku a Ďuro Sabo prinášajú odpovede v ďalšej časti nášho podcastu. Tento diel Vtáčej akadémie vznikol vďaka finančnej podpore Nadácie E.SK. Ďakujeme.

#spolupraca #3DodE.SK

Každý vták aspoň raz za sezónu mení perie. Viete, ktoré druhy preperujú častejšie, kedy sa to deje, prečo sú vtáky počas preperovania veľmi zraniteľné, a prečo je to u dravcov úplne inak? V dnešnej časti si tiež povieme, že ak máte na záhrade vtáčiu búdku je najlepší čas ju vyčistiť a pripraviť na sezónu,  vedci zistili, že prechádzka v prírode so spevom vtákov pomáha odbúravať stres a v Poľsku sa snažia obmedziť množstvo holubov vďaka špeciálnej antikoncepcii. Ďuro Sabo sa pýtal a Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku odpovedal. Spolu sa tešia, že si ich pustíte a dozviete sa niečo nové. Tento diel Vtáčej akadémie vznikol vďaka finančnej podpore od Nadácie E.SK. Ďakujeme.

#spolupraca #3DodE.SK

Aj o tom sa budeme rozprávať v dnešnom podcaste.  Ak uvidíte krátke video, v ktorom vták priletí k ľuďom a chce pomôcť, je to hlúposť. Nič také sa nikdy nemôže stať. Sabrina sa v Montreale išla prejsť, objavila červienku z Európy, ktorá sa v Kanade nevyskytuje a senzácia bola na svete. Dnes si predstavíme nelietajúceho papagája z Nového Zélandu, ktorých celosvetová populácia je už len 250 jedincov. Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku a Ďuro Sabo v podcaste Vtáčia akadémia.

Ak nájdete na kríkoch napichnutý hmyz, môže za to strakoš. Je to možno mierne hororové, ale on si ho tam ukladá do zásoby. Dnes si povieme aj prečo si chriaštele v zime pochutnávajú na mŕtvych rybách, prečo sa žeriavy zdržali na Slovensku, keď cez nás len prelietavali, a prečo robia objavy v Čade francúzski odborníci. Im sa totižto chce behať po púšti)) Ďuro Sabo sa pýtal a Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku múdro odpovedal.

Je skvelé, že ten čo mu dal meno jeho štebotanie počul ako čeče, pretože niekto ho počuje ako gege, alebo meme. Stehlíka čečetku si dnes bližšie predstavíme. Okrem toho si povieme, aké čísla máme z tohtoročnej vtáčej hodinky, zistíme, že to, čo sme si mysleli, že evolúcia dokáže za stovky rokov, stihla v americkej populácii kolibríkov za pár desaťročí a v Británii chcú odborníci odstrániť v prírode papagáje, ale verejnosť je proti. Akurát tie papagáje tam nemajú čo robiť a spôsobujú v prírode chaos. Ale vraj sú také miléééé.

Roman Slobodník ako majster odborného slova a Ďuro Sabo ako ten čo sa pýta. Dajte si Vtáčiu akadémiu. 

ilustračná foto: glezg hrubozobý (R.Slobodník)

Najnovšia vedecká štúdia obrátila doterajšie poznatky naruby. V zime vtáky fungujú úplne inak, ako si odborníci mysleli. Napríklad sýkorky si vedia úmyselne znížiť telesnú teplotu, aby prežili silné mrazy. A dokážu toho omnoho viac.

Dnes si povieme aj to, kde sú v tomto období vtáky a ako prežívajú zimné počasie, ako sú na tom tie vodné, a predstavíme si bradáňa žltohlavého, ktorého ste ešte asi nevideli ani nepočuli. Ďuro Sabo a Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku vám ponúkajú ďalšie zaujímavé počúvanie.

A v dnešnej časti vyvrátime práve jednu takú o strakách. Ak pri ceste uvidíte sedieť hnedého dravca s bledým golierom, tak je to myšiak hôrny. Ďuro ich videl veľa a už konečne vie, aký druh to je. Dnes si povieme aj to, že vďaka vysielačkám sa zistilo, že britské kukučky zimujú inak ako si odborníci roky mysleli. A vo Francúzsku sa spojili odborníci so samosprávou a múdro sa budú starať o prírodu. Predstavíme si hadiara krátkoprstého. A aj v roku 2026 sa na vás tešia Ďuro Sabo a Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku.

ilustračná foto: hadiar krátkoprstý (R. Galáš)

75 ročná albatrosia dáma, nielen, že žije, ale aj túto sezónu bude opäť hniezdiť. Asi je z iného vesmíru a nie len odborníci nad ňou híkajú. Dnes si povieme aj čo u nás robia vtáky, ktoré na našom území zimujú. Prečo je lepšie pozorovať vodné vtáky v zime. Ako je možné, že vrany vo Švédsku čistia za potravu mesto od cigaretových ohorkov a dnes aj zistíme, že tá "naša" kukučka je jedna z mála, ktorá dáva svoje vajíčka do cudzieho hniezda. Iné kukučky to tak často nerobia. Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku urobil čaj Ďurovi Sabovi a vkusne pokecali.

Čo ukázalo krúžkovanie? Dokážu sa vtáky s chorobami vysporiadať alebo to pre ne znamená rozsudok smrti? A predstavíme vám aj nový druh, bradáňa žltohlavého. Vyskytuje sa aj na Slovensku? Ďuro Sabo sa pýtal a ako vždy, Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku mu odpovedal.

Fotku, ktorú spomíname v tejto epizóde, nájdete na našom webe:

www.dravce.sk

Už je len na Faunistickej komisii, aby to schválila. Dnes si povieme aj to, že chránené územie ešte neznamená, že je všetko tak, ako má byť . A predstavíme vám aj nový druh potáplice, pretože príroda si cestu našla. Ďuro Sabo sa pýtal a Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku, pri ovocnom čaji odpovedal.

Dnes sme sa rozprávali o dravom vtákovi, o ktorom Roman Slobodník vie veľmi málo. Šokujúce! Je to sokol, ktorý hniezdi neskôr, ako ostatné. Prečo to má dobre vymyslené?  Počas jesennej migrácie preletí cez Európu v priemere 2 miliardy vtákov. Je to veľa, alebo málo? Najväčší netopier v Európe sa živí aj mladými vtákmi. Robí to dosť hororovo. Ďuro nechcel aby to Roman povedal, on to povedať chcel, tak to povedal. Je to drsné, ale to je príroda.
A predstavíme si aj vtáka, ktorého takmer určite nepoznáte, chochlačku obojkovú. Nielen tieto informácie pre vás pripravil Ďuro Sabo a Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku.

V tejto časti podcastu Vtáčia akadémia si povieme, prečo môžeme počas migrácie vidieť bociany nocovať na výškových budovách, aké sú rozdiely medzi krúžkami vtákov chovaných doma a tých voľne žijúcich, pripomenieme si výročie rekordu, keď nadšenci spozorovali najväčší počet vtáčích druhov za 24 hodín, a v rubrike Spoznaj nového vtáka si predstavíme fešáka, ktorý vydáva zvuky ako počítačová hra z 90. rokov. Ďuro Sabo sa pri pohári kvalitnej vody z vodovodu stretol s Romanom Slobodníkom z Ochrany dravcov na Slovensku.

Sponzorom tohto dielu podcastu Vtáčia akadémia je Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a. s.. Ďakujeme.

#SEPS #spolupraca

Dnes si povieme aj o kukučkách, ktoré sa podľa odborníkov správajú nekukučkovo. Krakľa belasá letela 15 tisíc kilometrov do Číny. A všetko nasvedčuje tomu, že to bol len "výlet", ktorý je skutočne ojedinelý. Prečo vrana občas pristane v mravenisku a nechá po sebe pochodovať tisíce mravcov?  V tomto podcaste si predstavíme aj ďalšieho zaujímavého vtáka s krásnym menom trsteniarik tamariškový a povieme si, že včelár lesný nás môže zachrániť od invazívnych sršňov ázijských. Teda minimálne sa včelár bude snažiť. Ako vždy sa pri kvalitnom čaji stretli Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku s Ďurom Sabom.

Samozrejme, nerobia to z dlhej chvíle — a dnes sa dozviete aj to, aký to má význam. V tejto časti podcastu si taktiež povieme, prečo všetky vtáky z jedného druhu nemigrujú naraz, a spýtame sa: viete si predstaviť 260 miliónov vtákov naraz na oblohe?V čase vrcholiacej migrácie si Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku našiel čas, aby posedel s Ďurom Sabom a zľahka podebatovali.

Dnes to bude najmä o stromoch a kríkoch, ktoré vtákom vyhovujú a o tom, prečo môžu byť pascou pre operence všadeprítomné tuje. Okrem toho si v dnešnom podcaste povieme aj to, kde a kedy ísť, aby sme videli veľké kŕdle, ktoré migrujú. Predstavíme si bučiačika močiarneho a zistíme, že kukučky odlietajú skutočne veľmi skoro. Prečo to robia? Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku a Ďuro Sabo si po dlhej dobe dali spoločný obed, ale predtým ešte zodpovedne podebatovali.

Sponzorom tohto dielu podcastu Vtáčia akadémia je Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a. s.. Ďakujeme. #SEPS #spolupraca

Aj na túto otázku nájdete odpoveď v ďalšej pútavej časti nášho podcastu. Okrem toho sa dozviete, prečo sa daždovník musí "naštopať ako hus", prečo je orol kráľovský v prírode dôležitý, že nie je kiwi ako kiwi , či je normálne, že čajky žijú pri tatranských plesách a predstavíme vám čoríka čierneho. Áno, aj to je vták žijúci na Slovensku. Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku navštívil Ďura Saba a spolu solídne podebatovali.

Sponzorom tohto dielu podcastu Vtáčia akadémia je Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a. s.. Ďakujeme.

#SEPS #spolupraca

PRIHLÁSTE SA NA ODBER NOVINIEK OD OCHRANY DRAVCOV NA SLOVENSKU.

A teda, ako obmedziť holuby?

Tých možností je viac, ale holuby sú veľmi odolné a je to beh na dlhú trať. Dnes spoznáme chrapkáča poľného, ktorý je skutočný "záletník", amerických strnádok je už len 200 kusov a odborníci ich populáciu zachraňujú aj pomocou teplej vody.  A máme pre vás aj neuveriteľného jastraba, ktorý loví pomocou červenej na semafore. Skvelé príbehy vám všetkým opäť ponúkne Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku a pýtal sa majiteľ nahrávacieho zariadenia Ďuro Sabo.

Radi by ste podporili Ochranu dravcov na Slovensku? Môžete tak urobiť tu: ⁠https://dravce.sk/dar/⁠ Ďakujeme.V tejto epizóde sa dozviete:

Mláďa fulmara malo v tele až 778 kusov umelohmotných čiastočiek. Dnes si povieme aj ako vyzerá adopcia malých sokolov a prečo dospelý vták akceptuje nový hladný krk v hniezde? Prečo vtáky v lete ráno nespievajú tak ako na jar? Čo robiť, keď na vychádzke nájdeme mladého vtáka na zemi?  Dozvieme sa aj, ako dopadlo hniezdenie bocianov tento rok, prečo mal slabý rok bocian čierny a predstavíme si strakoša kolesára. Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku má teraz málo času, lebo je adoptívny otec a musí sa starať o mladé, ale je fajn, že si našiel čas a sadol si s Ďurom Sabom v podcaste Vtáčia akadémia.

A ktorého druhu sa týka? Ako pomáhajú drony a koľko času a peňazí ušetria? V čom sme svetová špička a ako pomáhame svetu lepšie chrániť vtáky?  Ďuro Sabo sa porozprával so Zuzkou Lančaričovou, environmentálnou špecialistkou  zo spoločnosti Západoslovenská distribučná, a.s. .

Tento diel Vtáčej akadémie vznikol vďaka finančnej podpore od Nadácie ZSE. Ďakujeme.

#3DodZSE #spolupraca

A prečo by nás, odberateľov elektriny, malo zaujímať, či sú vtáky na stožiaroch v bezpečí? V dnešnom podcaste si povieme, čo robia pracovníci, ktorí pracujú pod napätím a nakoľko je to riziková práca, ako vyzerá práca odborníkov v teréne, keď sú pod vedeniami hlásené vtáky, ale reč bude aj o tom, či sa operence tešia z kovových búdok. Ďuro Sabo sa porozprával so Zuzkou Lančaričovou, enviromentálnou špecialistkou  zo spoločnosti Západoslovenská distribučná, a.s..

Tento diel Vtáčej akadémie vznikol vďaka finančnej podpore od Nadácie ZSE. Ďakujeme. #spolupraca #3DodZSE

Prosíme, podpíšte petíciu proti nelegálnym otravám voľne žijúcich živočíchov:

https://www.change.org/p/campaign-against-criminal-poisoning-of-european-wildlife-cpew

Žarty bokom, dnes sa Ďuro Sabo rozprával s Tomášom Veselovským z Ochrany dravcov na Slovensku na vážnu tému. Tou je vtáčia kriminalita. Čo to je? Prečo sa to deje? A prečo by mali spozornieť aj psíčkari? Všetko sa dozviete v novej časti podcastu Vtáčia akadémia.

#StopWildlifePoisoning #ProtectEuropeanWildlife #CPEW #LifeEurokite #LIFEProgramme #Natura2000 #EUBiodiversity #spolupraca

*Medzinárodný projekt LIFE Eurokite: "Cezhraničná ochrana haje červenej v Európe, znížením mortality spôsobenej človekom", (LIFE18 NAT/AT/000048), podporila Európska únia v rámci programu LIFE a Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky ako spolufinancovateľ. Vyjadrené názory a stanoviská sú však len názormi autora (autorov) a nemusia nevyhnutne odrážať názory a stanoviská Európskej únie a agentúry CINEA. Európska únia ani orgán poskytujúci granty za ne nemôžu niesť zodpovednosť.

Briti si vymysleli hodnoverný "prvý apríl" o kukučke. Dnes si predstavíme králička ohnivohlavého, vygúglite si ho, je krásny. Okrem toho sa dozviete, že sovy sú verné svojim stromom, kuvičok vrabčí sa objavil v Španielsku, čo je skutočne šokujúce a povieme si, aká je pravdepodobnosť, že z milióna vtákov sa nájde zrovna ten slovenský s vysielačkou, pretože sa našiel :) Ďuro Sabo a Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku si sadli a ponúkajú vám fakt zaujímavé informácie, z ktorých sadnete na zadnú časť tela. 

Tento diel Vtáčej akadémie vznikol vďaka finančnej podpore od Nadácie ZSE. Ďakujeme. #spolupraca #3DodZSE

A povieme si aj to, prečo sa mu zobák pri ďobaní nezasekne v dreve. Dnes sa môžete tešiť na rôzne vtáčie príbehy. Pecivál orol skalný, šokujúco doletel z Fínska do Maďarska, brehár hrdzavý je svetový rekordér a svoj rekord opäť vylepšil, predstavíme si čapličku vlasatú a myšiak harrisov útočil na mužov vo veku 40 až 50 rokov. Určite tušíte prečo. Ďuro Sabo priniesol obľúbený orechový koláč Romanovi Slobodníkovi z Ochrany dravcov na Slovensku. A pokecali a nahrali.

Tento diel Vtáčej akadémie vznikol vďaka finančnej podpore od Nadácie ZSE. Ďakujeme.

Istá vtáčkarská webová stránka bola nedostupná, kvôli obrovskému záujmu. Jasné, že vám povieme, čo sa stalo. Wolfgang Amadeus Mozart počúval operenca v klietke a pri tom tvoril. My vieme, čo to bolo za vtáka a vieme aj to ako sa s ním Wolfgang rozlúčil. Nádhera. V okienku "Predstavme si vtáka" sa povenujeme močiarničke tichej a Roman sa zamyslí aj nad tým, či je dobré kŕmiť vtáky, alebo ani nie. Nebuďte zmätení, vypočujte si a budete v obraze. Ďuro Sabo a Roman Slobodník si sadli v ďalšej časti podcastu Ochrany dravcov na Slovensku Vtáčia akadémia.

Tento diel vznikol vďaka finančnej podpore od Nadácie ZSE. Ďakujeme.

Dnes pohovoríme o tom, čomu sa vtáčkari venujú v týchto dňoch. Reč bude aj o Romanovi, ktorý si do lesa nosí náradie, nástroje a náhradný materiál. Prečo to robí? V novej rubrike, to je ale nepekné slovo - rubrika, si vždy predstavíme operenca, o ktorom laici nevedia nič, alebo len veľmi málo. Kôrovník dlhoprstý bude prvý. Ak ste poľnohospodár a škodí vám hraboš, pozorne počúvajte, lebo vám môžeme pomôcť. Ďuro Sabo sa pýtal a popíjal čaj a Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku zaujímavo rozprával v novej časti podcastu Vtáčia akadémia.

Tento diel vznikol vďaka finančnej podpore od Nadácie ZSE. Ďakujeme. #3DodZSE #NadaciaZSE #spolupraca

Pokračujeme v rozprávaní o KUKAJ.SK, ku ktorému sme si sadli ešte v decembri. Dnes si povieme, že všetky kamery sú zapnuté na jar, ktorá sa blíži, o tom, či sa dá pomôcť zvieratám, o ktorých vďaka kamerám vedia, že sú zranené, na čo sa míňajú peniaze z transparentného účtu, ale pripomenieme si aj ako kamery zachránili ľudský život. Ivan Daráni z KUKAJ.SK a Ďuro Sabo v podcaste Vtáčia akadémia Ochrany dravcov na Slovensku.

Dnes si povieme, čo všetko môžete pozerať na KUKAJ.SK a prečo? Kde bola umiestnená prvá kamera, ako kamery v prírode využívajú pani učiteľky, čo sa deje, keď je kamera špinavá, ako pomáhajú a spolupracujú fanúšikovia na internete a s kým všetkým sa treba dohodnúť, keď chcete v lese umiestniť kamer? Ivan Daráni z KUKAJ.SK dostal koláč a čaj od Ďura Saba a spolu nahrali ďalší diel podcastu Ochrany dravcov na Slovensku Vtáčia akadémia.

V tejto časti si dáme pár skutočne luxusných vtáčích príbehov. O myšiarke chytenej vo Fínsku (čo tam robila??), o albatrosej prababičke (viac ako 70 ročný vták??), arktická čajka u susedov (skutočne ju kvôli fotke navštevovali ľudia??) a  po 140 rokoch sa niekde objavil vták, ktorý je inde úplne bežný, prečo je to tak? Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku je skvelý rozprávač a Ďuro Sabo je skvelý nahrávač. Spolu pripravili ďalší diel podcastu Vtáčia akadémia. Dajte si.

Radi by ste podporili skvelé aktivity Ochrany dravcov na Slovensku? Môžete tak urobiť tu: https://dravce.darujme.sk/pomoz-aj-ty-chranit-dravce-a-sovy-v-slovenskej-prirode/ Ďakujeme ❤

V dnešnej časti si povieme čím prikrmovať vtáky v zimnom období. Čo a komu najviac chutí a kam vlastne krmivo sypať? Dozviete sa aj tipy z čoho a ako postaviť kŕmidlo a na čo si dať pri vešaní na strom pozor. Hitom sezóny môže byť aj lojová gulička. Uznajte, že to je veľa tém na ďalšiu informačne hodnotnú časť podcastu Ochrany dravcov na Slovensku Vtáčia akadémia. Pri ovocnom čaji a laskonke sa stretli Ďuro Sabo a Roman Slobodník.

Dnes si dáme pozitívne tohtoročné príbehy nielen dravcov a sov, ale aj ostatných operencov. S konfetami môžeme oslavovať hniezdenie plamienok, potešil aj kuvik, ktorý zaletel skutočne daľeko, myšiarka si úspešne adoptovala znášku a na Slovensku sme pozorovali supa a luniaka. Fakt prileteli na Slovensko luniak sivý a sup bielohlavý! Wau. Aj v dnešnej časti podcastu Vtáčia akadémia Ochrany dravcov na Slovensku si sadli majiteľ mikrofónov Ďuro Sabo a majiteľ vedomostí Roman Slobodník.

Skúste si povedať TRICHOTHRAUPIS GRISEONOTA. Paráda. V dnešnej časti si povieme aj čo robiť, keď kačky idú do špajze cez cestu, po ktorej jazdia autá, či je normálne, že si holub vidí chrbát, prečo mali bociany mimoriadny rok a prečo odlietajú na zimu tie z Českej republiky do Španielska a naše až do Afriky, či prečo môže nastať kolaps sokola loveckého. Ďuro Sabo sa stretol s Romanom Slobodníkom z Ochrany dravcov na Slovensku a nahrali ďalšiu Vtáčiu akadémiu. Sponzorom tohto dielu Vtáčej akadémie je Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s.. Ďakujeme! #SEPS #spolupraca

V dnešnom podcaste si povieme, ako sa zachraňoval orol u našich susedov, povieme si prečo orol skalný hniezdi na stromoch a nie na skalách, ako je možné, že krkavec napáda orlie mláďatá, dáme si dôkaz o tom, že orol má skvelú pamäť a dozviete sa aj ako dlho mladé orly žijú v "mama hoteli". Ďuro Sabo sa pýtal Jána Korňana, ktorý celý svoj profesijný život zasvätil ochrane orlov skalných.

Chceli by ste nás podporiť? Môžete využiť našu darovaciu stránku: ⁠⁠⁠www.dravce.sk/dar Ďakujeme.

Dozviete sa, aké druhy hniezdia na Slovensku, ako sa za posledných 40 rokov zmenila ich početnosť, kde si stavia hniezda, čo je to kainizmus, ale dnešný hosť si spomenie aj na to, ako na neho orol útočil a išlo mu o život. Ďuro Sabo sa pýtal Jána Korňana, ktorý celý svoj profesijný život zasvätil ochrane orlov skalných. Chceli by ste nás podporiť? Môžete využiť našu darovaciu stránku: ⁠⁠⁠https://dravce.sk/dar⁠⁠⁠ Ďakujeme.

Za všetko môžu Európania a William Shakespeare. Áno aj tento slávny dramatik má prsty v kolonizácii, ktorú si užili škovránky, drozdy, sýkorky, kukučky, strnádky ale aj množstvo iných druhov. Povieme si, prečo bola kolonizácia vtákov hlúpy nápad. Dozvieme sa, ako sa správali privezené druhy v novej krajine, ako reagovala príroda, ale reč bude aj o tom, že pravlasť u nás bežného bažanta sú Himaláje. To je, čo?  Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku a Ďuro Sabo si spolu sadli a pripravili ďalšiu časť podcastu Vtáčia akadémia.

Tento diel podcastu Vtáčia akadémia  vznikol vďaka finančnej podpore nadácie ZSE. Ďakujeme.

#spolupraca #VtaciaAkademia

V dnešnej časti si vysvetlíme toto slovo z vtáčkarského slangu. Povieme si aj prečo v týchto dňoch nezažívame bežnú, ale krásnu migráciu, akým spôsobom fungujú tí nadšenci, ktorí desiatky kilometrov cestujú za vtákmi, čo narobila s vtákmi povodeň a nepriazeň počasia a ako je možné, že k nám na krátku návštevu priletel sup bielohlavý. Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku urobil čaj Ďurovi Sabovi a spolu nahrali ďalšiu časť Vtáčej akadémie.

Chceli by ste nás podporiť? Môžete využiť našu darovaciu stránku: ⁠⁠⁠https://dravce.sk/dar⁠⁠⁠ Ďakujeme.

Prečo ich na toto nebezpečenstvo evolúcia nepripravila? Dnes sa dozviete aj to, ako energetici pomáhajú pri problémoch s vedeniami, prečo sú slovenskí odborníci, v tejto problematike špičkou vo svete a kedy môžu nárazy labutí spôsobiť výpadky energií aj v našich domovoch. Ďuro Sabo si opäť sadol s Marekom Gálisom, vedeckým koordinátorom projektu LIFE Danube Free Sky (LIFE19 NAT/SK/001023) a pripravili Vám ďalšie zaujímavé rozprávanie v podcaste Vtáčia akadémia.

Sponzorom tohto dielu Vtáčej akadémie je Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s. Ďakujeme!

#SEPS #spolupraca

Ktoré vtáky sú najviac ohrozené a kedy? Kedy sa izolujú stožiare, kedy drôty a prečo? Ako vyzerajú chráničky a ako sa inštalujú? Prečo sme špička vo svete a ostatní sa od nás učia? Ďuro Sabo si sadol s Marekom Gálisom, vedeckým koordinátorom projektu LIFE Danube Free Sky a pripravili Vám ďalšie zaujímavé rozprávanie v podcaste Vtáčia akadémia.

Sponzorom tohto dielu Vtáčej akadémie je Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s. Ďakujeme!

#SEPS #spolupraca #LIFEDanubeFreeSky #lifeprogramme #natura2000

Bežný chlap váži 80 kilogramov. Viete si predstaviť, že za mesiac by mal dvojnásobok? Trsteniarik to dokáže, prečo? Dnes si dáme silné príklady toho, ako sú vtáky užitočné pre človeka, verte, že sú. Povieme si aj prečo je kazuár veľkoprilbý skvelým záhradníkom a prečo sú strakoše napichávači? V podcaste Vtáčia akadémia sa stretli majiteľ mikrofónov Ďuro Sabo a Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku. Užívajte si leto pri počúvaní nášho podcastu. Radi by ste nás podporili? Môžete využiť našu darovaciu stránku: ⁠⁠⁠https://dravce.sk/dar⁠⁠⁠ Ďakujeme.

Žerú vtáky motýle? Bude pršať pretože vtáky lietajú nízko? Čo má krakľa belasá spoločné s rakom a pstruhom? Je pravda, že na planéte miznú vrabce? Čo v Európe pácha hus nílska? Je možné, že silné búrkové počasie zavialo na Slovensko pomorníka, ktorý žije na morskom pobreží?Uznajte, že nielen na tieto otázky je dôležité nájsť odpovede. V podcaste Vtáčia akadémia ich našli Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku a Ďuro Sabo. 

Chceli by ste nás podporiť? Môžete využiť našu darovaciu stránku: ⁠⁠https://dravce.sk/dar⁠⁠ Ďakujeme.

Sú pre ostatné bociany nebezpečné? Jasné, že sú. Dnešná časť je o bocianoch. O ich krúžkovaní, o mýtoch okolo nich, o tom prečo aj oni zažívajú neveru po slovensky a o tom, prečo si občas dajú aj kebab. Je skvelé, že Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku, zliezol z plošiny na krúžkovanie bocianov, pretože by s Ďurom Sabom tento diel Vtáčej akadémie asi nenahral. Je skvelé, že nahral. Tento diel vznikol vďaka finančnej podpore od Nadácie ZSE. Ďakujeme. #3DodZSE #NadaciaZSE