Explorez tous les épisodes du podcast Na Vŕšku

AI nastúpila do 3. ročníka a otázka, prečo sa dnes učiť, keď väčšinu úloh dnes urobí stroj, už nie je len teoretická. Ukazuje sa, že AI v škole nemení len spôsob, akým deti píšu úlohy. Núti nás znova pochopiť, čo je to škola, vzdelávanie a prečo sa v dobe AI niečo učiť.Jedna skupina verí, že deti konečne dostali osobného tútora a budú vzdelanejšie než kedykoľvek predtým. Iní sa obávajú, že získali dokonalý ťahák a odnaučia sa myslieť. A ďalší varujú, že AI prekope trh práce aj celú spoločnosť. Preto otázka neznie, ako učiť, ale čo vôbec učiť.Čo ak však výsledkom školskej práce nikdy nemala byť esej či referát, ale človek, ktorý vie premýšľať, pamätať si, analyzovať a vyjadriť sa? Ako takého človeka formovať vo svete, kde úlohu zvládne za neho stroj?Na tému AI vo vzdelávaní v októbrových ekonomických rečiach diskutoval analytik INESS pre školstvo Róbert Chovanculiak s Romanom Baranovičom, riaditeľom Združenia škôl C. S. Lewisa, ktorý sa roky venuje prepájaniu technológií so vzdelávaním.

Francúzsko sa prepadá čoraz hlbšie do dlhových problémov. Existuje pre neho nádej a malo by si zobrať za vzor znovuzrodené Grécko?

V rámci Ekonomického Basecampu 2026 v Bystričke si trojica lektorov – Juraj Karpiš, Dominik Stroukal a Martin Vlachynský - našla čas pre rozhovor nielen o Francúzsku ale aj o európskej konkurencieschopnosti a na porovnanie USA s EÚ.

Septembrové Ekonomické reči sme s hostkami Katarínou Fedorovou z NIHO a Ivetou Schererovou z Union poisťovne odštartovali konkrétnym, medializovaným príbehom jedného onkologického pacienta. Od neho sme sa posunuli k širším otázkam:- Akou cestou sa vlastne nové lieky dostávajú do verejného zdravotného systému?- Aké náklady sú s tým spojené?- A dáva zmysel uvažovať o strednej ceste, napríklad o tzv. „zdravotnom vouchri", pri ktorom by poisťovňa preplatila základnú časť liečby a zvyšok by si doplatil pacient? A ako by sa dal takýto model preniesť z teórie do reálnej praxe?Diskusia sa niesla v útulnej atmosfére, pri ktorej sa stretli odborníci aj široká verejnosť.Téme inovatívnych liekov sa INESS venuje aj v niekoľkých publikáciách Inovatívne lieky⁠ a Inovatívne lieky potrebujú inovatívne financovanie⁠, ktoré nájdete na našom webe.

Čo sa stane keď niekto naplánuje výrazné zníženie príjmovej a majetkovej nerovnosti na celom svete a zároveň zastavenie otepľovania Zeme? Je to degrowth?

V tejto epizóde sa dozviete, čo vypočítali šľachetní analytici v Paríži a čo si o tom myslia nekompromisní analytici v Bratislave. O koľko menej hovädzieho mäsa zjeme a koľko času budeme venovať vzdelávaniu? Budeme robiť len 4h denne? A kto tieto reporty vlastne platí? Na tieto otázky odpovedajú naši analytici Róbert Chovanculiak a Radovan Ďurana.

Záznam Ekonomických rečí

Návrh nového rozpočtu EU je o 500 mld. eur vyšší, ako súčasný rozpočet. Európska komisia navrhuje zvýšenie výdavkov v pomere k HND, ako aj nové dane, ktorými by mal byť rozpočet financovaný. Europarlament chce pridať ešte ďalších 10% výdavkov. Na ekonomických rečiach sme 4.6.2026 v príjemnej útulnej Kafe Scherz predstavili závery publikácie Alternatívny rozpočet EÚ, ktorú INESS pripravil v spolupráci s EPICENTER network. V tejto publikácii požadujeme stiahnutie návrhu nových daní a zníženie rozpočtu.Do diskusie o rozpočte sme pozvali Eugen Jurzyca (SaS), bývalého poslanca EP a Štefana Kišša (PS). Štefan sa, bohužiaľ, nemohol zúčastniť. Vypočujte si prezentáciu záverov aj diskusiu o budúcnosti európskeho rozpočtu (link v komentári). Prezentáciu Radovana Ďuranu k téme rozpočtu EÚ si môžete stiahnuť a pozrieť na tomto linku.

Informácie o ďalších podujatiach INESS sú dostupné na webovej stránke.

Plánovaný predaj poisťovne Union konkurenčnej Dôvere je v zdravotníctve správou roka a jednou z najvýraznejších zmien posledných 15 rokov. #navrsku sa preto zišli traja fanúšikovia konkurencie v zdravotníctve – Martin Vlachynský z INESS,Dušan Zachar z INEKO a Tomáš Szalay - bývalý člen reformného tímu, ktorý súčasný systém vybudoval.

·       Mal niekto o tom predtuchu?

·        Prečo Union odchádza a prečo ho Dôvera kupuje?

·        Akým smerom sa vydá zdravotné poistenie na Slovensku od tohto bodu?

·        ... a ďalšie témy!

Téme sme sa venovali aj v prvej časti newslettra Čakáreň. https://iness.sk/cakaren-1-predaj-unionu/

Poľský ekonomický rast, poľské diaľnice, poľská armáda... Príbeh severného suseda nadobudol medzi Slovákmi takmer mýtické rozmery. Čo za ním stojí a je vôbec reálny?Marcin Chmielowski je autorom dvoch kníh a mnohých odborných textov z oblasti ekonómie a politických vied. Okrem toho je aj scenáristom a režisérom dokumentárnych filmo (na YT nájdete jeho film o Ludvigowi von Misesovi https://www.youtube.com/watch?v=vZypHdh2SrU). Aktuálne pôsobí ako viceprezident v Nadácii slobody a podnikania. Marcin vystupoval na našej konferenciu FMRS 2026 Byrokratický detox, preto sme si nenechali ujsť príležitosť a vyspovedali sme ho v štúdiu SITA. Rozprávali sme sa o pôvode prudkého ekonomického rastu v Poľsku, cenách nehnuteľností, či o rizikách poľskej ekonomiky aj o natáčaní jeho dokumentov.

Majú reformy v českom zdravotníctve šancu?Nový český minister zdravotníctva Adam Vojtěch je vo veku 39 rokov už veterán, veď ministrom zdravotníctva je už štvrtý krát – hoci jeho najdlhšie pôsobenie netrvalo ani tri roky. V decembri prišiel na ministerstvo s dlhým zoznamom reforiem a spolupracovníkov. Čo má byť obsahom reforiem?Aleš Rod je český ekonóm a riaditeľ Centra ekonomických a trhových analýz (CETA), bývalý člen NERV (Národní ekonomická rada vlády), poradca Asociace soukromých poskytovatelů zdravotních služeb a ekonomický poradca České asociace pojišťoven. Prišiel nám Na Vŕšku porozprávať o tom, ako vidí potenciál českého zdravotníctva pod novým vedením.

V tejto časti #navrsku sa venujeme textu Dr. Christophera Snowdona „Anti Capitalism and Public Health“, ktorú zverejnil Institute of Economic Affairs (IEA) a ktorú sme v INESS preložili do slovenčiny pod názvom Antikapitalizmus a verejné zdravie. Snowdon ukazuje, ako sa významná časť akademickej obce z oblasti verejného zdravia vzdialila od neutrálnej, dôkazmi založenej vedy a stále častejšie používa výslovne protikapitalistické rétoriku, ktoré trh, obchod a hospodársky rast označujú za základnú príčinu mnohých zdravotných problémov ľudstva.Dr. Christopher Snowdon je šéf oddelenia „Lifestyle Economics“ pri IEA a dlhodobo kritický voči tzv. „zdravotno autoritatívnym“ opatreniam a „pestúnskemu štátu“ pri regulácii alkoholu, tabaku a potravín. V tejto práci rozoberá, ako sa v verejnom zdravotníctve posúva zameranie od konkrétnych priemyselných odvetví („big tobacco“, „big food“) k útoku na širšie „komerčné determinanty zdravia“ a ako niektorí výskumníci volajú po radikálnych ekonomických alternatívach ako „degrowth“ alebo „doughnut economics“.Video vysvetľuje, prečo Snowdon považuje tento vývoj menej za „zdravotnú“, a viac za ideologickú debatu, a prečo volá na trhovo orientovaných politikov, aby brali tento protikapitalistický prúd v verejnom zdravotníctve vážne. Vysvetľujeme tiež, ako takéto postoje môžu viesť k reálnym politickým opatreniam, od zdanenia cukru a minimálnej ceny alkoholu až po širšie pokusy regulovať kapitalizmus v mene verejného zdravia.📖 Celý dokument Antikapitalizmus a verejné zdravie: https://iness.sk/antikapitalizmus-a-verejne-zdravotnictvo-dr-christopher-snowdon-iea-slovensky-preklad/In this episode of #navrsku, we examine Dr. Christopher Snowdon’s essay “Anti-Capitalism and Public Health,” published by the Institute of Economic Affairs (IEA) and translated into Slovak by INESS. Snowdon demonstrates how a significant portion of the public health academic community has strayed from neutral, evidence-based science and increasingly employs explicitly anti-capitalist rhetoric that identifies the market, commerce, and economic growth as the root cause of many of humanity’s health problems.Dr. Christopher Snowdon is the head of the “Lifestyle Economics” department at the IEA and has long been critical of so-called “health authoritarian” measures and the “nanny state” in the regulation of alcohol, tobacco, and food. In this work, he examines how the focus in public health is shifting from specific industries (“big tobacco,” “big food”) to an attack on broader “commercial determinants of health,” and how some researchers are calling for radical economic alternatives such as “degrowth” or “doughnut economics.”The video explains why Snowdon views this development less as a “health” issue and more as an ideological debate, and why he calls on market-oriented politicians to take this anti-capitalist current in public health seriously. We also explain how such positions can lead to real policy measures, ranging from sugar taxes and minimum alcohol prices to broader attempts to regulate capitalism in the name of public health.📖 Full document: Anti-Capitalism and Public Health: https://iea.org.uk/publications/anti-capitalism-and-public-health/

druhej diskusii o knihe O pôvode prosperity sme sa venovali otázke, ako v spoločnosti zabezpečiť, aby ľudia, ktorí sa nepoznajú, medzi sebou ochotne spolupracovali. Inými slovami: ako motivovať ľudí ku kooperácii.Túto tému už celé desaťročia skúmajú nielen ekonómovia, ale aj evoluční biológovia a psychológovia. Úvod podcastu preto patril evolučným teóriám recipročného altruizmu a reputačných mechanizmov.Od nich sme sa postupne dostali k trhu, kde je spolupráca postavená na dvoch kľúčových pravidlách. Prvým je možnosť spotrebiteľa povedať: „Nie, ďakujem.“ Druhým je, že podnikateľ nepotrebuje pýtať povolenie. Zjednodušene: konsenzus a konkurencia.Dotkli sme sa aj otázky, prečo ľudia intuitívne nerozumejú fungovaniu trhu a často veria naivným socialistickým teóriám a sľubom.V diskusii sme priamo či nepriamo spomenuli aj viaceré knihy, z ktorých môžete čerpať:Geoffrey Miller – The Mating Mind: How Sexual Choice Shaped the Evolution of Human NatureNichola Raihani – Social InstinctRobert Axelrod – The Evolution of Cooperation

Knihu O pôvode prosperity si viete zakúpiť na našom webe: hhttps://iness.sk/produkt/o-povode-prosperity/ alebo v každom dobrom kníhkupectve!

Slovensko sa nedávno ocitlo na úplnom chvoste rebríčka hospodárskeho rastu spomedzi najvyspelejších krajín sveta. Prečo sa nám nedarí tak, ako našim susedom, a čo je tou „zázračnou ingredienciou“, ktorú bohaté krajiny poznajú, no nám stále uniká? Ekonóm a analytik Róbert Chovanculiak z INESS prichádza s odpoveďami, ktoré nabúravajú všetko, čo ste si doteraz o bohatstve mysleli. Vo svojej novej knihe „O pôvode prosperity“ vás pozýva na cestu, ktorá začína v malých kmeňoch lovcov a končí pri globálnej ekonomike.

https://www.martinus.sk/3684571-o-povode-prosperity/knihaAko je možné, že hoci naši predkovia pracovali oveľa tvrdšie a mali rovnaké mozgy ako my, nedokázali vytvoriť blahobyt? Čo je to za „neviditeľnú silu“, ktorá dokáže z hŕstky hliny a kovu vytvoriť technológie meniace svet? Aj to sa dozviete v zázname z Ekonomických rečí, ktoré sa uskutočnili 4. marca 2026 v Kafe Scherz.

V tretej, finálnej časti venovanej modelu uhlíkovej neutrality Slovenska 2050 sme sa rozprávali s riaditeľom Inštitútu environmentálnej politiky Marekom Engeľom. V podcaste rozoberáme makro témy, koľko bude dekarbonizácia stáť, kto to zaplatí. Diskutovali sme o nasledujúcich otázkach:1) 4 varianty vývoja HDP modelované v štúdii2) Ktorý variant znamená zvyšovanie prosperity a ktorý jej pokles? 3) Dokáže takýto model zohľadniť konkurencieschopnosť slovenskej, prípadne EU ekonomiky vo svetovej konkurencii?4) Úspory - Budú úspory vyššie ako samotné investície? 6) Kto to zaplatí? Kto bude nositeľom úspor a kto bude znášať náklady investícií? 7) Je podľa modelu možné zafinancovať z vlastných (slovenských) zdrojov tranzíciu alebo sú potrebné cudzie zdroje?8) Akým spôsobom bude vo financovaní investícií do dopravnej infraštruktúry kompenzovaný výpadok spotrebných daní z motorových olejov, výpadok ETS2 v prípade úspešnej elektrifikácie dopravy?9) Je možné uvažovať o alternatívnom model uhlíkovej neutrality, v ktorom nebude vodík hrať tak kľúčovú úlohu? 10) Aké je miesto pre kompenzácie nepriamych nákladov uhlíka v priemysle?11) Emisné povolenky dosiahli v elektroenergetike to, čo sme chceli - vypli uhlie vo výrobe elektrickej energie (reziduál z teplární je maličký) - ale bez riaditeľného výkonu plynových elektrárni si stabilnú sieť v tmavých zimných dňoch nevieme predstaviť - čo je potom súčasným cieľom povolenky v elektroenergetike? Séria podcastov NaVŕšku vznikla vďaka podpore ZSE
Predchádzajúce diely:https://open.spotify.com/episode/4r1srjGGaK3VMRZzSxUYPd?si=1c475bce3f6543ea

Druhý dekarbonizačný diel je hotový.

V sérii troch podcastov rozoberáme model uhlíkovej neutrality Slovenska, ktorí predstavili analytici IEP na ministerstve životného prostredia.

Tentokrát sme spovedali Mareka Murína, ďalšieho zo spoluautorov tejto štúdie a pustili sme sa do zásadných oblastí:

1) Je uhlíková stopa pasúcich sa kráv nižšia a ako zvyšovať dobu ich dožitia?

2) Ako sa zachytáva uhlík, ako ho dokážeme využiť, a koľko to stojí

3) Prečo neutralitu do roku 2050 nedosiahneme sadením stromov

4) Ako dokáže veterná kalamita zredukovať záchyty lesov takmer na nulu

5) Prečo nie je ťažba ako ťažba a objem biomasy môže rásť, aj keď ťažba dreva klesá

6) Je spaľovanie biomasy uhlíkovo neutrálne?

7) Koľko stojí zachytávanie uhlíka a prečo by ste mali poznať Golianovo

8) Ako sa vyrábajú syntetické palivá a prečo sú drahé

9) Pomôže biouhlík oceliarom?

10) Ostane vysoká pec v Košiciach?

11) Vodík, vodík, vodík – čo stále nevieme*

12) Koľko ušetríme na vykurovaní vďaka otepľovaniu Zeme?

13) Skvelé otázky našich fanúšikov

V treťom diele dekarbonizačnej série sa budeme baviť o makroekonomických výsledkoch tohto modelovania a dostaneme sa aj k otázke – kto a koľko za to zaplatí. Stay tuned

Link na prvý diel: https://www.youtube.com/watch?v=2mGlVnfxtXU

Poznámka:

Niekedy si človek nespomenie na úplne presné číslo, preto k výkonu vodíkových elektrolyzérov uvádzame upresnenie:

Inštalovaný výkon elektrolyzérov pre výrobu vodíka a syntetických palív bude predstavovať 2,6 GW. So spotrebou elektriny približne 16 TWh rocne.

Technicky potenciál bioplynu je odhadnutý v Cestovnej mape pripravovanej MPRV, MZP, NPPC, ÚKSÚP na 10TWh.

Nppc.sk/repower/vystupy-a-vysledky-projektu/menu-katalogy/mapa-obehoveho-hospodarstva-obsah

Za necelé dve storočia ľudstvo nesmierne zbohatlo. Nie všade a nie úplne všetci, no drvivá väčšina ľudí žije v blahobyte, o akom sa našim predkom ani nesnívalo. Je za tým parný stroj? Priemyselná revolúcia? Pásová výroba? Protestantizmus? Objavenie Ameriky?

Toto všetko sú povrchné odpovede. Neodpovedajú na to, čo podstatou ekonomického rastu. Ako je možné, že 8 miliárd ľudí na Zemi spolupracuje na výrobe ceruziek, topánok, družíc a jadrových reaktorov bez toho, aby im to nejaký vodca rozkázal? Ako je možné, že keď spoja 2 a 2 tak vo výsledku dostanú 5 a nie 3?

Odpoveď odhaľuje Róbert Chovanculiak v novej knihe O pôvode prosperity. #navrsku sme sa rozprávali o tom, ako a prečo kniha vznikla, pre koho je určená a čo presne sa v nej môžete dočítať.

https://iness.sk/produkt/o-povode-prosperity/

Ako dosiahnuť nulové čisté skleníkové emisie Slovenska do roku 2050? Katarína Nánásiová je jednou z autoriek dokumentu "Modelovanie klimatickej neutrality", ktorý vydal Inštitút environmentálnej politiky na Ministerstve životného prostredia. Vychádza z modelovania energetického systému a ekonomického modelu Slovenska. Tento diel Na vŕšku je súčasťou minisérie s názvom Dekarbonizácia Slovenska, v ktorom hľadáme odpovede na otázky - čo sa musí zmeniť na Slovensku, aby klesli emisie, koľko to bude stáť, a je to vôbec možné? V tomto úvodnom dieli sa venujeme popisu modelu, rozdielnym scenárom, premene energetiky a cieľom, ku ktorým sa SR zaviazala.Vznik minisérie podporila grantom Energetika Slovensko, a.s. (ZSE).

Slovenskom sa na jeseň valí ďalšia z mnohých káuz obstarávania štátneho IT. Za desiatky miliónov sa nakupuje nejasné čudo. S Jánom Suchalom zo Slovensko.Digital sme sa #navrsku bavili nielen o aktuálnych absurdných nákupoch, ale aj o tom, prečo je má verejné IT chronické problémy – je drahé, ale aspoň nefunguje...

Novela školských zákonov bola v koncom októbra v parlamente schválená. Minister hovorí o najväčšej reforme v školstve za posledných 20 rokov. Aká je však realita?

O tom diskutoval Róbert Chovanculiak na Ekonomických rečiach s prezidentkou Asociácie súkromných škôl a školských zariadení (ASŠŠZ) Evou Ohraďanovou.

• Ako je možné za štyri mesiace úplne zmeniť pravidlá hry?
• Ako budú reagovať neštátne školy na finančnú diskrimináciu ich žiakov?
• Čo nové prinesie reforma okrem zmeny financovania?
• Aké úlohy a opravy budú čakať na nového ministra školstva?

Podujatie sa uskutočnilo 29. októbra 2025, Kafe Scherz.

Na Ekonomickom Basecampe sme sa rozprávali s ekonómom a filozofom Davidom Lipkom z Anglo American University. Davida sme titulovali ako „patológa marxizmu“ a rozpitvali sme evolučné postavenie marxizmu. V diskusii ho dopĺňal náš Robert Chovanculiak, ktorému čoskoro vychádza nová kniha o pôvode prosperity.

Nahrávalo sa „v teréne“ a zvuk sa nám podaril mizerný. Je nám to ľúto, ale o to viac vynikne kvalita samotných myšlienok!

Rozpočet na rok 2026 je vonku – čo si s ním krajina budúci rok zažije? Aká konsolidácia ešte bude potrebná a ako dopadlo zvýšenie zdravotných odvodov? #navrsku sme sa okrem toho pozreli aj na české voľby, či prekáranie slovenských odborníkov o liekovej politike.

Jeseň je už v plnom prúde - listy padajú zo stromov a spolu s nimi padli aj naše nádeje, že vláda sa predsa len spamätá a neschváli navrhovaný konsolidačný balík. Žiaľ, stal sa presný opak - tretí balík opatrení je tu a tvrdú facku pre všetkých obyvateľov Slovenska, špeciálne pre živnostníkov a podikateľov.

Ivan Mikloš na príkladoch ukázal, že konsolidácia sa nerobí škrtmi, ale poctivou reformnou prácou. Od tejto vlády ju však neočakáva. Skonštatoval, že tá nás vlastne dostala do súčasných problémov. Ak by sa mala zostavovať nová vláda, tak predmetom koaličnej zmluvy by mala byť poctivá dohoda na tom, ako bude reformná konsolidácia vyzerať.

Pretože konsolidácia sa nedá riešiť v auguste, počas zostavovania rozpočtu. Je to proces na celé štyri roky, na ktorom musí mať vládnuca koalícia zhodu vopred, ak sa nechce utopiť v koaličných šarvátkach. Radovan Ďurana, analytik INESS, ktorý sa dlhodobo a detailne venuje aj verejným financiám (je zakladateľom projektu Cena štátu), upozornil, že politici dlžia občanom zásadnú informáciu. Žili sme si nad pomery, a teraz príde návrat na Zem.

Dovolenka na spotrebák končí. Je nevyhnutné uťahovanie opaskov, ktoré sa dotkne každého. Žiadne rezervy nie sú. V druhom rade, to čo by malo vládu skutočne zaujímať, je vytvoriť priestor pre silnejší ekonomický rast. Len ekonomický rast nás spraví bohatšími, nie prerozdeľovanie vytvorenej hodnoty. Pod správnym vedením sa dá upiecť väčší koláč, netreba zostať uzavretí v dileme ako, v akom pomere a komu rozdeliť koláč existujúci.

Záznam z Ekonomických rečí, ktoré sa konali 24.9.2025 v bratislavskom Kafe Scherz.

Tretí balík „konsolidácie“ (rozumej zvyšovania daní) má 22 bodov. #navrsku vysvetlíme, ktoré body a ako sa dotknú troch rôznych skupín: mamičiek na materskej, dobre zarábajúceho ITzamestnanca a stredne veľkej firmy.

Slovensko si v najnovšom medzinárodnom Indexe pestúnskehoštátu pohoršilo. Tento index sleduje, do akej miery štát zasahuje do života občanov pod zámienkou ich ochrany – prostredníctvom zákazov, obmedzení či vysokých daní na tzv. „hriešne“ produkty.

Ak zaťažujeme spotrebnou daňou výrobky, ktoré neobsahujúnikotín (vrecúška, e-cigarety), mali by sme zdaňovať nealkoholické pivo?

Spotrebné dane pritom neovplyvňujú iba ceny pre konečnýchspotrebiteľov. Majú výrazný dopad aj na výrobcov – ovplyvňujú ich schopnosť vyrábať, zamestnávať a konkurovať na zahraničných trhoch.

Nielen o výsledkoch Indexu pestúnskeho štátu, ale aj o širších dôsledkoch štátnej politiky v oblasti spotrebných daní sa budeme baviť s Júliusom Prekopom z Old Herold a Radovanom Ďuranom z INESS.

Záznam z podujatia Ekonomické reči z 25.6.2025.

Kto určujepravidlá hry, kto je rozhodca a kto sú hráči? Spoluautor reforiem z rokov 2002-2006 Peter Pažitný vysvetľuje, ako bolo nadizajnované slovenské zdravotníctvo a ako ho vyše 600 zmien za posledných 20 rokov pokazilo.

Záznam z podujatia Jeden systém, tisíc problémov –britské zdravotníctvo podľa Kristiana Niemietza , ktoré 17. júna 2025 organizoval INESS.

Britský zdravotný systém jedného platcu je napohľad úplneodlišný od slovenského, ale borí sa s mnohými podobnými problémami. Aké paralely možno nájsť medzi britským a slovenským zdravotníctvom, akým problémom NHS a aké riešenia hľadá britská strana?

Prednáška Dr. Kristiana Niemietza, experta britskéhothink-tanku Institute of Economic Affairs (IEA) a autora knihy Universal Healthcare Without the NHS: Towards a Patient-Centred Health System.

Záznam z podujatia, ktoré 17. júna 2025 organizoval INESS.

Židia a židovská kultúra sú dlhé storočia predmetom rôznych konšpirácií a vymyslených sprisahaní. Ich zdrojom je často relatívny spoločenský a ekonomický úspech židovskej menšiny.

Odpoveď na otázku, čo je zdrojom úspechu a tragédie Židov hľadal Róbert Chovanculiak z INESS s hosťami: hlavným slovenským rabínom Michailom Kapustinom a predsedomžidovskej obce na Slovensku Richardom Dudom.

Záznam podujatia z 8.4.2025. Na túto tému sme vydali aj publikáciu, ktorú si môžete stiahnuť tu:https://iness.sk/wp-content/uploads/2025/04/Tajomstvo-uspechu-a-tragedie-Zidov.pdf

Dušky založil firmu na workout ihriská, venuje kryptu a žije v Hondurase. S Robom sa bavil o svojom živote za posledných 5 rokov, o ekonomike ťažby krypta, o vzdelávaní detí o krypte, o pirátoch, ale hlavne o slobodných mestách, ktoré v Hondurase vznikli.

https://x.com/dusan_matuska

INESS pripravil analýzu príčin vysokej dojčenskej úmrtnosti v rómskych komunitách. Pri tejto príležitosti sme do diskusie Ekonomické reči pozvali Mikuláša Lakatoša, zdravotníckeho analytika z Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity. V diskusii s autorom našej štúdie Matejom Bártom rozobrali dôvody, ale aj cestu ku zlepšeniu súčasného stavu.

Analýzu nájdete tu: https://iness.sk/sk/dojcenska-umrtnost-v-romskych-komunitach-na-slovensku

Gynekológ, alebo chirurgička? Ako sa medici a medičky rozhodujú o svojej budúcej špecializácií, aké prekážky im systém vzdelávania kladie pod nohy a ako to zmeniť. O tom sme sa #navrsku rozprávali v rámci cyklu Ekonomické reči s prezidentkou Slovenskej asociácie študentov medicíny Laurou Banovčanovou.

Rozhovor vznikol pri príležitosti vydania novej analýzy Proces výberu špecializačného štúdia slovenskými študentmi a študentkami, ktorá je dostupná ako pdf: https://iness.sk/sites/default/files/pictures/proces_vyberu_specializacneho_studia_slovenskymi_studentmi_a_studentkami_mediciny.pdf

Jednotný trh bol zavedený na základe predpokladov, ktoré ekonomická veda vyučuje stovky rokov. Voľný obchod, bez colných a rôznorodých prekážok zvyšuje blahobyt všetkých jeho účastníkov. Jednotný trh je najväčším prínosom slovenského členstva v Európske únii. #navrsku sme sa bavili o tom, prečo táto pôvodná základná myšlienka EÚ je taká dôležitá, ale aj o tom, v čom je nedokonalá.  

Téme je venovaná aj naša nová štúdia s názvom Sila trhu – Ako posilniť jednotný trh EÚ na ďalších 30 rokov. Dostupná voľne tu https://www.iness.sk/sites/default/files/documents/sila_trhu_-_ako_posilnit_jednotny_trh_eu_na_dalsich_30_rokov_final.pdf

Lucia Šrámková je jedna z najznámejších slovenských ekonómiek. Prijala pozvanie do pravidelnej verejnej diskusie Ekonomické reči, aby sa s Robom porozprávali na tému platových rozdielov medzi ženami a mužmi. Čo ich spôsobuje? Sú škodlivé? Je treba ich riešiť a ako? Diváci sa zapájali tentokrát naozaj intenzívne! Záznam vám prinášame v rámci série #navrsku.

#genderpaygap

Dávky pre vysokoškolákov, právo na prvé zamestnanie... Vláda začala pred druhým kolom prezidentských volieb obaľovať mladých ľudí peniazmi. Tieto sociálne balíčky sú však tak trochu len marketingový trik. Aký? Dozviete sa v novom #navrsku na aktuálne témy.

#stipendia #absolventi

https://iness.sk/sk/rozdielne-platy-muzov-zien-nestrielajme-po-posloch

Trh je super, ale v zdravotníctve nemôže fungovať! Veď sa pozrite na Ameriku! Toto sú najčastejšie argumenty zástancov prísnej ruky štátu v zdravotníctve. Jedným z nich je aj ekonóm Libor Melioris, s ktorým sme sa pustili do novinovej debaty. Našu druhú odpoveď sme ale nenapísali, ale rozhodli sme sa spracovať ju formou podcastu #navrsku.

Prvý komentár Libora Meliorisa https://e.dennikn.sk/3818290/zdravotnictvo-dnes-nepotrebuje-viac-trhovych-rieseni-ale-pevnejsiu-regulaciu/

Naša rekacia https://dennikn.sk/3821008/preco-svet-potrebuje-viac-trhu-v-zdravotnictve/

Odpoveď https://dennikn.sk/3837217/pevnejsia-regulacia-v-zdravotnictve-nutne-neznamena-viac-regulacie/?ref=list

Cochrane o Krugmanovi https://www.johnhcochrane.com/news-op-eds-all/how-did-paulkrugmanget-it-so-wrong

Úmrtnosť matiek https://jamanetwork.com/journals/jamanetworkopen/fullarticle/2806478

O singapurskom zdravotníctve https://iness.sk/sk/preco-je-singapurske-zdravotnictvo-unikatne

Rozhovor so slovenskou lekárkou v Singapure https://dennikn.sk/3516109/lekarka-v-singapure-su-tu-nemocnice-kde-varia-michelinski-kuchari-slepe-crevo-vsak-odoperuju-rovnako-chudobnym-aj-bohatym/

Zisk, konkurencia a nárok pacienta https://iness.sk/sk/zisk-konkurencia-narok-pacienta

Poplatky u lekára aj sú, aj nie sú. Oficiálne máme skoro všetko zadarmo, no všetci vieme, že sa platí naľavo aj napravo. So zdravotníckou analytičkou Henrietou Tulejovou sme sa v rámci cyklu diskusií #ekonomickereci rozprávali o tom, koľko dnes Slováci platia, aký je s tým problém a prečo by sa proti poplatkom nemalo bojovať, ale mal by sa do nich zaviesť poriadok. Záznam z diskusie vám prinášame #navrsku

Závery ekonómie sú väčšinou proti prirodzenej intuícii. Preto zase a znova v politike víťazia populistické riešenia. Prečo tomu tak je a čo sa s tým dá robiť sme sa po dlhej dobe v klasickej zostave bavili #navrsku. Varovanie, ťažko filozofická debata pre hard-core fanúšikov!

Diskutované pejpre: https://link.springer.com/book/10.1007/978-3-031-49074-3#author-0-0 a https://www.researchgate.net/publication/377620080_Lay_economic_reasoning_An_integrative_review_and_call_to_action

Zasadli sme #navrsku nad zase raz aktuálnymi témami. Dozviete sa, čo si myslíme o zvýšení platov slovenských ministrov, ako sa privatizuje v Grécku, pozrieme sa na nový návrh zníženie emisií v EÚ a zistíme, prečo Rusku rastie HDP.

Bude stačiť prebiehajúca reforma školstva? Sú učitelia pripravení a bude ich dosť? Vieme vôbec povedať, ako vyzerá správne vyučovanie? Dokáže toto priniesť nejaká reforma školstva? Alebo to prinesie AI? Sériu verejných diskusií #ekonomickereci sme tento rok odštartovali s hosťom Vladimírom Burjanom, zakladateľom spoločnosti EXAM testing, časopisu DOBRÁ ŠKOLA a spoluautorom reformného dokumentu Učiace sa Slovensko. #navrsku vám prinášame záznam z diskusie.

V novom formáte #navrsku reagujeme na aktuálne udalosti. Pozrieme sa na dotovanú leteckú linku, budeme sa radovať z návrhu 4-dňového pracovného týždňa a zistíme, či sme naozaj bohatší, ako Nemci.

Degrowth (alebo slovensky „nerast“) je myšlienkové hnutie snažiace sa predstaviť víziu sveta, v ktorom je ekonomický rast nahradený niečím iným. V rámci diskusií Ekonomické reči voči sebe zasadli Robert Chovanculiak a Radovan Ďurana verzus docent Tomáš Profant z Fakulty medzinárodných vzťahov Ekonomickej univerzity v Bratislave.

K téme sme na jeseň 2023 vydali aj publikáciu s názvom Degrowth: zlá odpoveď na dôležitú otázku. Môžete si ju stiahnuť tu: https://iness.sk/sk/degrowth-zla-odpoved-na-dolezitu-otazku

Je ekonomický rast dobrý? Prečo o ňom hovoríme až posledných 200 rokov? O téme ekonomického rastu sme sa na Ekonomickom Base Campe #navrsku rozprávali s českým ekonómom Pavlem Potužákem. Sledovať ho môžete na X pod @PavelPotuzak

Úradnícka vláda predstavila konsolidačné LEGO kocky, ktoré majú zachrániť Slovensko pred bankrotom. Zhruba stovka opatrení v podobe nových a vyšších daní, ale aj zásadných škrtov. S Jurajom Valachym (IFP) a Petrom Mandžákom (UHP) sa o rozpočtovej budúcnosti rozprával Rado Ďurana.

Záznam z podujatia INESS Ekonomické reči z 11.10.2023 v Kafe Scherz.

The campaign to destroy Ukrainian infrastructure has been ongoing for a year and half. What is the current state of power, gas, oil and transport sectors in the country? With Iryna Kosse from IER, we have been discussing #navrsku also the response of companies to the power outages, possibility of gas exploration and potential reopening of the Uzhhorod airport.  

Kampaň proti ukrajinskej infraštruktúre trvá už rok a pol. Aký je súčasný stav energetiky a logistiky v krajine? S Irinou Kosse z kyjevského inštitútu IER sme sa #navrsku bavili aj o tom, ako podniky bojujú s výpadkami elektriny, možnostiach ťažby plynu z nových ložísk, či o potenciálnom obnovení letov z užhorodského letiska. (anglicky)

War is not very accommodating to business, yet large majority of Ukrainian companies continues doing business. We talked #navrsku with Oksana Kuziakiv from the Institute for Economic Research and Policy Consulting (IER) in Kyiv about the situation of Ukrainian entrepreneurs, but also about running the institute.

IER is publishing regular economic reports and surveys and reports in English http://www.ier.com.ua/en/publications/regular_products/business_idea_industry

Vojna nie je podnikaniu príliš nápomocná. Napriek tomu, veľká väčšina ukrajinského biznisu pokračuje v činnosti. #navrsku sme sa rozprávali s Oksanou Kuziakiv z Institute for Economic Research and Policy Consulting (IER) v Kyjeve. Diskutovali sme situáciu ukrajinských podnikateľov, ale aj fungovanie ich inštitútu. (anglicky)

IER pravidelne publikuje ekonomické reporty a prieskumy v angličtine http://www.ier.com.ua/en/publications/regular_products/business_idea_industry

Už sa v školstve nemôžeme spoliehať na malé zmeny, ktoré nevedú nikam. Ani na veľké reformy, ktoré sa nikdy nezačnú. Potrebujeme paralelnú možnosť tu a teraz. Je potrebné vytvoriť priestor „na okraji“ pre šikovných a aktívnych ľudí, ktorí majú víziu, chuť a schopnosti v školstve niečo zmeniť.

O tom sa bavíme v tejto časti #navrsku. O možnosti zakladať tzv. autonómne školy, ktoré získajú slobodu vo fungovaní výmenou za zodpovednosť za výsledky.

Viac na túto tému aj v našej publikácii https://iness.sk/sites/default/files/documents/pdf/IPN/ako_prelomit_lady_v_skolstve.pdf

Hosťom májového vydania Ekonomických rečí bol renomovaný ekonóm a zahraničnopolitický analytik Dalibor Roháč, ktorý pôsobí v American Enterprise Institute vo Washigtone, D.C. Spolu s našim analytikom Radovanom Ďuranom sa rozprávali o súčasnom stave Európskej únie a potrebe budúcej reformy v jej fungovaní. Záznam sme pre vás pripravili #navrsku.

We have invited professor doctor Patrick Jeurissen from the Radbout university medical center in Nijmegen to Slovakia. Patrick is full professor in fiscal sustainable health care systems - and that exactly was the topic of our discussion #navrsku.

Na Vŕšku #118 – O holandskom zdravotníctve s profesorom Jeurissenom

V apríli 2023 prijal naše pozvanie #navrsku profesor doktor Patrick Jeurissen z Radbout university medical center v holandskom Nijmegene. Patrick je popredným svetovým expertom na finančne udržateľné zdravotníctvo. A presne na túto tému sme sa spolu bavili (audio je v angličtine).

Janka a Šimon už roky píšu o slovenskom zdravotníctve. Tento rok spustili nový portál https://www.ozdravme.sk/. #navrsku sme ich dôkladne vyspovedali o ich zámeroch, očakávaniach, ale aj názoroch na fungovanie slovenského zdravotníctva.

Hosťom #navrsku bol riaditeľ siete škôl C. S. Lewisa Roman Baranovič. Na Slovensku nájdete doslova pár ľudí, ktorí majú skúsenosti s podporou a riadením kolektívu riaditeľov škôl. Roman je jedným z nich. Preto sme okrem rozobratia aktuálnej reformy školstva na súčiastky riešili aj fungovanie konkrétnych škôl. Ako má vyzerať dobre manažovaná škola? Čo sú kľúčové aspekty kvalitného vzdelávania - je to viac tabletov alebo lepšie kontrolovaní učitelia?

Kde sú hranice poslaneckého míňania verejných peňazí, prečo potrebujeme výdavkové limity a čo to je rozpočtová zodpovednosť? #navrsku vám prinášame záznam Ekonomických rečí s Viktorom Novysedlákom, výkonným riaditeľom Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ), ktorý stál už pri jej zrode.

Rozprávali sme sa aj: 

• O tom, že ak by výdavkové limity platili už od júna 2022 (ako bol pôvodný plán), tak výdavky tohtoročného rozpočtu by boli o 2 mld. eur nižšie. 
• Že rodinný balíček by nebol, resp. bol by podstatne menší. 
• A ako limit verejných výdavkov zabrzdi nezodpovedné poslanecké návrhy.  
• Tiež  tom, prečo je ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti kľúčový a ako sa počíta.  
• Či makromodel Rozpočtovej rady je príliš optimistický alebo nie.

Miesto lamentovania, skúsme o budúcnosti zdravotníctva rozmýšľať pozitívne. Na pomoc sme si #navrsku zavolali Tomáša Havrana, ktorý sa venuje vzdelávaniu a technológiám v zdravotníctve. Nevynechajte ani jeho podcast Rozhovory MD a newsletter Report MD.

https://anchor.fm/rozhovory-md

https://havran.substack.com/

Inovácie na škole môžu nabrať rôzne podoby. V Sabis školách dokázali zapriahnuť do prace svojich žiakov a tým ich naučiť dnes tak potrebné soft-skills. #navrsku o škole prácou.