Explorez tous les épisodes du podcast Disinfo Report

Za populárnymi četbotmi ako ChatGPT stoja takzvané veľké jazykové modely (LLMs). Učia sa na obrovskom množstve dát, aby na požiadanie dokázali vytvoriť obsah, ktorý od nich očakávame. No čo ak chceme tento obsah zneužiť? Práve preto majú jazykové modely vstavané aj ochranné mechanizmy.

Ako tieto ochranné mechanizmy fungujú? Aké sú spoľahlivé a ako ťažko sa dajú obísť? Ktoré jazykové modely sú bezpečné a ktoré majú čo dobiehať? Aké sú vôbec schopnosti umelej inteligencie tvoriť nové dezinformácie na požiadanie a čo ak chceme, aby ich ušila na mieru konkrétnej cieľovej skupiny ľudí?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report projektu Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s výskumníkom Kempelenovho inštitútu inteligentných technológií Dominikom Mackom.

Infosecurity.sk prechádza na platformu Darujme.sk, kde nás môžete naďalej pravidelne či jednorazovo podporovať. Vďaka vašej pomoci dokážeme pracovať na odhaľovaní a vyvracaní dezinformácií, prispievať k ozdrave informačného prostredia a ochrane demokratických hodnôt. Za každý dar ďakujeme.

Mark Zuckerberg ruší fact-checking v USA. Posťažoval sa na vlastných zamestnancov a overovateľov faktov označil za cenzorov. „Je to mlátenie prázdnej slamy. Ak toto niekto označí za cenzúru, tak buď manipuluje, alebo nerozumie, čo cenzúra znamená,“ hovorí odborník na dezinformácie o ľuďoch, ktorí tento naratív prevzali.

Čo stojí za nečakaným rozhodnutím? Kto bude vyvracať klamstvá o citlivých témach, akými je NATO, EÚ a politika ako taká? Pridajú sa k Zuckerbergovi aj konkurenti a prečo nerobia viac, keď Česi ukazujú, že môžu voliť oveľa zodpovednejší prístup?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report projektu Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s Petrom Jančárikom, projektovým koordinátorom pre oblasť dezinformácií v českej spoločnosti Seznam.cz.

Infosecurity.sk prechádza na platformu Darujme.sk, kde nás môžete naďalej pravidelne či jednorazovo podporovať. Vďaka vašej pomoci dokážeme pracovať na odhaľovaní a vyvracaní dezinformácií, prispievať k ozdrave informačného prostredia a ochrane demokratických hodnôt. Za každý dar ďakujeme.

Nový aranžmán slovenskej národnej hymny ostáva témou aj po jej oficiálnom predstavení. Ukázalo sa totiž, že hudobník Oskar Rózsa do nej vložil konšpiračnú teóriu o blahodarných, respektíve negatívnych účinkoch rôznych frekvencií.

„Ja si myslím, že naša práca nie je dokazovať, že je to nezmysel, ale ich práca je dokazovať, že je to pravda,“ hovorí muzikológ o zástancoch najrôznejších kontroverzných teórií.

Je komunita hudobníkov, pokiaľ ide o dezinformácie, niečím špecifická? Ako je to so zázračnými frekvenciami v hudbe a prečo si Rózsa vybral práve 432 Hz? Ako muzikanti využívajú umelú inteligenciu a môže jej spojenie s hudbou predstavovať riziko ako v iných oblastiach?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report projektu Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s hudobníkom, muzikológom a novinárom .týždňa Marianom Jaslovským.

Infosecurity.sk prechádza na platformu Darujme.sk, kde nás môžete naďalej pravidelne či jednorazovo podporovať. Vďaka vašej pomoci dokážeme pracovať na odhaľovaní a vyvracaní dezinformácií, prispievať k ozdrave informačného prostredia a ochrane demokratických hodnôt. Za každý dar ďakujeme.

Bývalí štátni odborníci zmapovali, ako funguje ruská propaganda na slovenskom Telegrame. Zaostrili na takzvaných superšíriteľov, ktorí k nám vo veľkom importujú prokremeľské dezinformačné naratívy, často len niekoľko minút od ich zverejnenia v Rusku.

„V podstate vieme, čo by sme mali robiť, avšak Slovensko je historicky veľmi slabé v implementácii týchto opatrení,“ hovorí expert o krokoch, ktoré by mal štát na poli hybridných hrozieb podnikať. Bez potrebnej politickej vôle to však nepôjde.

Naopak, účelom propagandy cudzej mocnosti dobrovoľne poslúžil samotný premiér Robert Fico. Ako to vnímajú naši spojenci v NATO, čo to znamená pre našu cezhraničnú spoluprácu a pre samotnú alianciu? A kde sa nachádza svetielko nádeje medzi štátnymi inštitúciami?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report projektu Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s expertom na hybridné hrozby Domiciánom Zahorjanom z Inštitútu pre nové bezpečnostné hrozby NEST.

Infosecurity.sk prechádza na platformu Darujme.sk, kde nás môžete naďalej pravidelne či jednorazovo podporovať. Vďaka vašej pomoci dokážeme pracovať na odhaľovaní a vyvracaní dezinformácií, prispievať k ozdrave informačného prostredia a ochrane demokratických hodnôt. Za každý dar ďakujeme.

Podľa prieskumu z marca minulého roku si okolo 85 % Gruzíncov želá vstup do Európskej únie. Aktuálna situácia vznikla po nedávnych parlamentných voľbách, ktoré Európsky parlament odsúdil vo veľmi kritickej rezolúcii. V nej sa uvádza, že počas volieb boli narušené demokratické princípy a že voľby neboli férové a slobodné. Rezolúcia požaduje nové parlamentné voľby pod medzinárodným dohľadom a okamžité ukončenie represálií voči protestujúcim.

Prečo nový gruzínsky premiér ohlásil pozastavenie prístupových rokovaní s EÚ? Aký charakter majú protesty prebiehajúce po parlamentných voľbách a ako o protestujúcich hovorí vláda a jej informačné zdroje? Aké postavenie má pri informovaní o protestoch hlavná verejnoprávna televízia?

Na akých princípoch vznikla vládna strana Gruzínsky sen a kto je oligarcha Bidzina Ivanišvili? Ako sa prejavuje ruský vplyv v strane? Čo komunikoval Gruzínsky sen počas predvolebnej kampane? Nakoľko boli zneužívané témy ako je vojna na Ukrajine, naratívy o mieri či sexuálne menšiny?

Ako sa prejavovalo zasahovanie a manipulácie počas volieb? Odlišovalo sa dianie vo veľkých mestách a v regiónoch? Nakoľko dochádzalo k fyzickému zastrašovaniu voličov či umocňovaniu klamlivých naratívov? Ako voľby ovplyvnila skutočnosť, že približne 90 % voličov hlasovalo elektronicky?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s riaditeľom organizácie MEMO 98 Rasťom Kuželom.

Infosecurity.sk prechádza na platformu Darujme.sk, kde nás môžete naďalej pravidelne či jednorazovo podporovať. Vďaka vašej pomoci dokážeme pracovať na odhaľovaní a vyvracaní dezinformácií, prispievať k ozdrave informačného prostredia a ochrane demokratických hodnôt. Za každý dar ďakujeme.

Popularita mýtov a zavádzajúcich tvrdení o NATO vyplýva aj z nízkeho informovania, pričom problém začína už na slovenských školách. Stále málo priestoru v rámci kurikula a vzdelávania venujeme aktuálnym dejinám a dianiu po druhej svetovej vojne. Aj z tohto dôvodu sú európske a zahraničnopolitické témy týkajúce sa aj nášho členstva v NATO a jeho dôležitosti ponechané skôr na okraji.

Aká miera dôvery v EÚ a NATO panuje medzi Slovákmi? Nakoľko rozdielne vnímajú Slováci obe tieto spoločenstvá? Aké ciele majú dezinformátori pri šírení falošných tvrdení o EÚ a NATO a aké témy najčastejšie komunikujú? Existujú medzi dezinformáciami o EÚ a NATO nejaké podobnosti?

Ako funguje rozhodovanie v NATO a kto sa na ňom podieľa? Prečo USA nemôžu rozhodovať za ostatných členov Aliancie? Ako sú realizované zahraničné misie NATO a kto sa do nich môže zapájať? Prečo sa o NATO šíria protichodné tvrdenia a naratívy a ako to môže ovplyvňovať verejnú mienku? Ako sú využívané 2 % HDP do obrany a kde sú tieto financie investované? Mali by byť príspevky do obrany členských štátov navýšené?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s výskumníčkou Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Miroslavou Pisklovou.

Infosecurity.sk prechádza na platformu Darujme.sk, kde nás môžete naďalej pravidelne či jednorazovo podporovať. Vďaka vašej pomoci dokážeme pracovať na odhaľovaní a vyvracaní dezinformácií, prispievať k ozdrave informačného prostredia a ochrane demokratických hodnôt. Za každý dar ďakujeme.

Z ruského trhu odišlo množstvo veľkých západných firiem a jeho ekonomika krváca. Môžeme to vidieť na rôznych ekonomických ukazovateľoch, napríklad na výškach úrokových sadzieb. Nikto netvrdí, že v Rusku dnes nenájdete ani kúsok Západu, ale to neznamená, že podstatná časť komerčného trhu s ním nepretrhla väzby. Ľudia ako Gyimesi a Blaha vám ukážu, čo v tom Rusku je, ale interpretujú to klamlivým spôsobom, ktorý je v súlade s naratívmi, aké k nám prichádzajú z Kremľa.

Prečo slovenskí dezinformátori šíria klamstvá o sankciách proti Rusku? Kto prišiel s petíciami za ich zrušenie a koľko podpisov iniciatívy získali? Akí aktéri sa snažia verejnosť zavádzať videami z Ruska, ktoré majú dokazovať, že západné sankcie nefungujú? Prečo je takýto obsah manipulatívny? Aké propagandistické naratívy Kremľa prezentoval premiér Robert Fico v televízii Rossija 1 a kto bola hostiteľka programu?

Aké zistenia priniesli Hoaxy a podvody o dezinformačnej platforme TV OTV? Ako funguje medzinárodná sieť telegramových kanálov šíriacich ruskú vojnovú propagandu, ktorých je TV OTV súčasťou? Z koľkých kanálov sieť pozostáva a aký obsah publikujú? Čo je obsahom pravidelného reportu o dezinformáciách Dezinfomaják a ako sa k nemu môžete dostať?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s  novinárom a autorom reportu o dezinformačnej scéne Dezinfomaják Martinom Hodásom.
Infosecurity.sk prechádza na platformu Darujme.sk, kde nás môžete naďalej pravidelne či jednorazovo podporovať. Vďaka vašej pomoci dokážeme pracovať na odhaľovaní a vyvracaní dezinformácií, prispievať k ozdrave informačného prostredia a ochrane demokratických hodnôt. Za každý dar ďakujeme.

Pre Čínu je kľúčovým strategickým cieľom smerom k Európe dosiahnutie toho, aby európske štáty oslabili svoje vzťahy s USA, aby bol oslabený transatlantický zväzok. V tomto kontexte môžeme vidieť aj väčšie snahy Číny byť aktívnou v informačnom prostredí. Apeluje na EÚ, aby nenasledovala postoj USA, ktorý je viac konfrontačný, ale naopak, aby európske štáty ďalej s Čínou kooperovali. To nazýva ako vzájomne výhodné ekonomické vzťahy.

Odkedy sa Čína usiluje o zvýšenie svojho vplyvu vo východnej Európe a čo priniesla jej iniciatíva 16 + 1? Prečo je pre Čínu náš región zaujímavý a v akých oblastiach presadzuje investície? Do akej miery sa jej rétorika zameriava na pozitívny obraz vlastného štátu? Aký dosah majú naratívy prezentované vládnymi médiami či ambasádami a nakoľko ich pomáhajú zvyšovať miestni politici?

Čo v praxi znamená strategické partnerstvo s Čínou a aké rizikové aspekty môže mať? Ako Čínu vníma NATO a nakoľko zohľadňuje jej geopolitické záujmy? Čo sa v tomto zmysle zmenilo od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu? Ako môže Čína profitovať zo zapojenia sa do mierových rokovaní a povojnového usporiadania? Môžu vzťah NATO s Čínou ovplyvniť politické zmeny v USA?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s vedúcim pražskej kancelárie Stredoeurópskeho inštitútu ázijských štúdií Filipom Šebokom.

Infosecurity.sk prechádza na platformu Darujme.sk, kde nás môžete naďalej pravidelne či jednorazovo podporovať. Vďaka vašej pomoci dokážeme pracovať na odhaľovaní a vyvracaní dezinformácií, prispievať k ozdrave informačného prostredia a ochrane demokratických hodnôt. Za každý dar ďakujeme.

Hlavnou stratégiou Ruska v jeho vplyvových operáciách v štátoch NATO a EÚ je kultúrna premena informačného a rozhodovacieho priestoru. Do tej zapadajú tisíce aktivít ako je výmena médií za alternatívne kanály, potlačenie úlohy mainstreamových médií či potlačenie slobodného rozhodovania sa riaditeľov verejnoprávnych inštitúcií. Cieľom informačného ovplyvňovania je, aby sa ľudia báli, aby sa cítili zmätení a ohrození a aby sa utiekali k novému rámcu hodnôt.

Prečo sa Rusko usiluje o získanie prevahy v informačnom prostredí? Ako by sme mali vnímať termín “naratív” a ako sú naratívy prepojené na hodnoty? Prečo dnes môže dezinformačnú kampaň robiť prakticky hocikto? Ako fungujú psychologické operácie ako je napríklad QAnon? Prečo pracuje ruská propaganda s témou boja dobra proti zlu a ako to vychádza zo západnej kultúry?

Nakoľko Rusko posilňuje svoj vplyv na Západe vďaka prepojeniam na osoby s rozhodovacím potenciálom? Do akej miery sa to týka ľudí s politickým alebo vojenským pozadím v štátoch NATO a ako sa im Rusko revanšuje? Nakoľko dochádza k šíreniu protichodných tvrdení v ruskej propagande a čo je cieľom tejto taktiky? Ako ju Rusko testovalo v minulosti a nakoľko ju uplatnilo počas pandémie Covid-19?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s novinárkou a expertkou na politickú komunikáciu a online propagandu Alexandrou Alvarovou.

Infosecurity.sk prechádza na platformu Darujme.sk, kde nás môžete naďalej pravidelne či jednorazovo podporovať. Vďaka vašej pomoci dokážeme pracovať na odhaľovaní a vyvracaní dezinformácií, prispievať k ozdrave informačného prostredia a ochrane demokratických hodnôt. Za každý dar ďakujeme.

V Českej republike tvoria ženy približne 45 % žurnalistickej profesie. Samotné zastúpenie žien v médiách teda problém nie je. Problém je to, že ženy sa veľmi málo dostávajú na vedúce pozície, kde sa skutočne rozhoduje o mediálnej agende. Napriek tomu, že tvoria v ČR takmer polovicu žurnalistickej profesie, ich podiel medzi šéfredaktormi 28 hlavných českých spravodajských redakcií je len okolo 7 %.

Prečo je diverzita v redakciách médií dôležitá? Ako napomáha zvyšovaniu dôvery verejnosti v médiá či zaisťovaniu vhodného nastoľovania agendy? Kde sa Česká republika nachádza v medzinárodných rebríčkoch s ohľadom na prítomnosť žien v médiách a ich zastúpenie na vedúcich pozíciách?

Aké aktivity vykonáva spolok Ženy v mediích? Prečo sa jeho členky a členovia snažia komunikovať s mladými novinárkami a ako im môže vzájomný kontakt pomôcť? Aké témy iniciatíva rieši a ako sa ich snaží posúvať medzi verejnosť či polikov?

Akú podporu zväčša očakávajú novinári a novinárky od redakcií médií? Aké sú praktické skúsenosti novinárov a novináriek s urážkami a zosmiešňovaním a aké percento z nich sa stretlo s doxxingom či fyzickými útokmi? Ako sa môžu ženy v médiách brániť pred sexizmom či osočovaním?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová so sociologičkou médií a spoluzakladateľkou spolku Ženy v mediích Marínou Urbánikovou.

Infosecurity.sk prechádza na platformu Darujme.sk, kde nás môžete naďalej pravidelne či jednorazovo podporovať. Vďaka vašej pomoci dokážeme pracovať na odhaľovaní a vyvracaní dezinformácií, prispievať k ozdrave informačného prostredia a ochrane demokratických hodnôt. Za každý dar ďakujeme.

Regulácia AI je bezpochyby potrebná, ale sama o sebe nestačí. Akt o umelej inteligencii z dielne Európskej únie je veľmi vítaný základ, keďže nastavuje pravidlá hry a mantinely. Zároveň sa ale žiadny pokus o obmedzenie negatívnych dôsledkov AI nezaobíde bez spolupráce so súkromnými firmami, ktoré tieto nástroje vyvíjajú.

Do akej miery sú dnes AI nástroje zneužívané na tvorbu falošného obsahu? Prečo majú bežní ľudia z AI nástrojov obavy a do akej miery ich Slováci a Česi používajú? Prečo môže AI pomôcť zlepšiť zameranie a charakter čínskych dezinformačných kampaní v strednej Európe?

Prečo útočia ruskí a čínski škodliví aktéri na členské štáty NATO a ako ich kampane ohrozujú zahraničné misie Aliancie? Na koho cielila ruská dezinformačná kampaň “Dvojník” a prečo využívala falošné webstránky či videá s celebritami? Nakoľko je úspešná čínska dezinformačná kampaň “Spamouflage” a aké taktiky v priebehu času používa?

Ako definuje problém rastúceho používania AI nástrojov nová stratégia NATO voči AI? Ktoré hrozby NATO vníma ako najzásadnejšie? Ako by mohla AI Aliancii pomôcť, napríklad pri odhaľovaní dezinformácií či budovaní systémov včasného varovania? Mohlo by NATO využívať AI avatary, ambasádorov či influencerov?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s analytičkou Asociace pro mezinárodní otázky v Prahe Nikoletou Nemečkayovou.
Infosecurity.sk prechádza na platformu Darujme.sk, kde nás môžete naďalej pravidelne či jednorazovo podporovať. Vďaka vašej pomoci dokážeme pracovať na odhaľovaní a vyvracaní dezinformácií, prispievať k ozdrave informačného prostredia a ochrane demokratických hodnôt. Za každý dar ďakujeme.

Na Slovensku aj Českej republike sú pomerne zásadné nedostatky v boji proti hybridným hrozbám, a to tak v legislatíve, ako aj na inštitucionálnej úrovni, v oblasti finančných a personálnych kapacít. Hybridné hrozby, dezinformácie a zahraničné pôsobenie dnes nie sú dostatočne reflektované v legislatíve ani v strategických dokumentoch.

Akým prekážkam čelia osoby na dôležitých inštitucionálnych pozíciách v Česku a na Slovensku? Aké sú najzávažnejšie hybridné vplyvy z Ruska a Číny, ktoré dnes ovplyvňujú tieto dva štáty? Aké dôsledky má toto pôsobenie pre kvalitu demokracie a súdržnosť spoločnosti? Ako môžu štáty budovať svoju strategickú komunikáciu a prečo stále panuje nepochopenie ohľadom toho, čo tento termín znamená?

Ako by bolo možné do českého trestného poriadku zahrnúť spoluprácu s cudzou mocnosťou a odovzdávanie citlivých informácií? Prečo je to vlastne potrebné? Čo by bolo vhodné upraviť v českej sankčnej legislatíve? Existujú vhodné opatrenia aj v oblastiach, ktoré sa netýkajú legislatívy, napríklad v spolupráci medzi inštitúciami?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s výskumníčkou Centra pre informovanú spoločnosť Veronikou Víchovou.
Infosecurity.sk prechádza na platformu Darujme.sk, kde nás môžete naďalej pravidelne či jednorazovo podporovať. Vďaka vašej pomoci dokážeme pracovať na odhaľovaní a vyvracaní dezinformácií, prispievať k ozdrave informačného prostredia a ochrane demokratických hodnôt. Za každý dar ďakujeme.

Rusko je jadrová krajina, ktorá sa od začiatku invázie na Ukrajinu systematicky vyhráža použitím jadrových zbraní na Ukrajine, ale aj voči ostatným krajinám, ktoré legitímne podporujú Ukrajinu. Jediným zdrojom, ktorý by mohol podnietiť tretiu svetovú vojnu, je práve Rusko.

Nakoľko je korektný naratív o mierumilovnom Rusku a expanzívnom Západe? Do akej miery môže byť hrozba jadrového konfliktu realistická? Čo znamená termín reflexívna kontrola a čo sa touto stratégiou snaží Rusko dosiahnuť? Mohla by byť Ukrajina začlenená do štruktúr EÚ a NATO aj počas pokračujúcej vojny? Ako funguje rozhodovanie v NATO a čo musí byť splnené pri rozširovaní Aliancie?

Prečo je víťazstvo Ukrajiny kľúčové aj pre Západ? Na akých morálnych, medzinárodnoprávnych či bezpečnostných dôvodoch stojí jej západná podpora? Nakoľko dnes pomáha Slovensko a v čom sa angažuje? Môže byť vzťah s Ruskom v súčasných podmienkach normalizovaný? Prečo takáto rétorika ohrozuje našu bezpečnosť a reputáciu v NATO?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s generálom vo výslužbe Pavlom Mackom.

Infosecurity.sk prechádza na platformu Darujme.sk, kde nás môžete naďalej pravidelne či jednorazovo podporovať. Vďaka vašej pomoci dokážeme pracovať na odhaľovaní a vyvracaní dezinformácií, prispievať k ozdrave informačného prostredia a ochrane demokratických hodnôt. Za každý dar ďakujeme.

Termín hybridné hrozby pokrýva široké spektrum rôznych bezpečnostných hrozieb. Radíme tam kybernetické útoky, špionáž, rôzne sabotážne operácie, veľkú časť tvoria tiež rôzne informačné, propagandistické a psychologické operácie. Nebezpečné sú v tom, že si ich častokrát neuvedomujeme alebo ich podceňujeme. Hybridné operácie totiž bývajú realizované tak, aby nevytvárali dojem ohrozenia.

Ako ovplyvnili vnímanie hybridných hrozieb udalosti na Ukrajine v roku 2014? Nakoľko zmenili taktiky hybridných aktérov technológie ako sú tlač, televízia či internet? Kto každý môže používať hybridné nástroje? Ide len o štátnych aktérov alebo sa môžu zapájať aj kybernetické či teroristické skupiny oddelené od štátu?

Prečo hybridní aktéri cielia na demokratické voľby a kritickú infraštruktúru? Ako vníma hybridné hrozby NATO? Ako pomáha členským štátom a partnerom pri odhaľovaní zraniteľností a hybridných operácií škodlivých aktérov? S akými hybridnými operáciami sme sa stretli na Slovensku v posledných rokoch? Čo všetko patrí podľa NATO medzi tzv. narušujúce technológie a v čom spočíva ich škodlivosť?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s riaditeľom Adapt Institute Matejom Kandríkom.
Infosecurity.sk prechádza na platformu Darujme.sk, kde nás môžete naďalej pravidelne či jednorazovo podporovať. Vďaka vašej pomoci dokážeme pracovať na odhaľovaní a vyvracaní dezinformácií, prispievať k ozdrave informačného prostredia a ochrane demokratických hodnôt. Za každý dar srdečne ďakujeme.

V oblasti kyberbezpečnosti potrebujeme mať zastúpené rôzne uhly pohľadov, názory a perspektívy. Ich nedostatok vedie k tomu, že máme technické riešenia, ktoré nefungujú pre rôzne skupiny. Ak by sme si vzali príklad dizajnovania bezpečnostných opatrení pre sociálne siete, čisto mužský tím by mohol neúmyselne prehliadnuť špecifiká, ktorým čelia v online priestore ženy – či už sú to sexistické komentáre, bodyshaming, sextortion a pod.

Ako môže pri prekonávaní rodovej priepasti v oblasti kyberbezpečnosti pomáhať štát a jeho inštitúcie? Aká je v tomto ohľade úloha Národného bezpečnostného úradu? Čo je potrebné zmeniť v rámci formálneho vzdelávania? Aké nové témy by mali školy pokrývať, aby výučba zodpovedala potrebám novej doby? Aké možnosti a príležitosti majú mladé dievčatá a ženy na Slovensku pre zapojenie v kyberbezpečnosti?

Prečo dnes rastie počet prípadov ransomvérových útokov a na aké ciele sa útočníci zameriavajú? Ako fungujú phishingové útoky a ako ich môžeme odhaliť? Čo predstavuje tzv. digitálna závislosť a ako ju zhoršujú firmy neetickým správaním? Ako sa digitálna závislosť u mladých ľudí prejavuje a čo sú varovné signály? Prečo nechávame v online priestore digitálnu stopu a ako môžeme uplatniť svoje právo na súkromie a ochranu identity?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s ambasádorkami Women4Cyber Slovakia Luciou Kobzovou a Viktóriou Jaklovskou.

Celoslovenský prieskum ukázal, že až takmer 50 % LGBTI+ ľudí zažilo kvôli ich príslušnosti ku komunite nejaký incident, pričom nemuselo ísť o trestný čin, ale o priestupok. V drvivej väčšine išlo o verbálne útoky na verejnosti formou nadávok, urážok, zosmiešňovania, ale aj online útoky prostredníctvom správ či komentárov a násilné fyzické útoky. Alarmujúce je, že takmer 90 % z nich sa rozhodlo incident nikomu nenahlásiť.

Ako sa v posledných rokoch vyvíjali klamlivé naratívy o LGBTI+ komunite? Prečo sa terčami dezinformácií stávajú hlavne transrodové osoby? Aký obsah majú dnes termíny ako LGBT či gender propaganda? Prečo názory ľudí na túto komunitu mení najmä osobný kontakt či skúsenosť? Na akej úrovni je dnes na Slovensku akceptácia sexuálnych menších či vnímanie možnosti manželstiev párov rovnakého pohlavia?

Prečo sú hrozbou pre LGBTI+ ľudí hlavne online nenávistné prejavy? V akej miere sa ľudia z týchto menšín stretávajú s útokmi a aké obavy majú obete v prípade nahlásenia? Ako možno reagovať na verbálne či násilné činy, ktorých sa staneme svedkami? Ako je možné obete podporiť a aké nástroje sú pre ne dostupné vďaka inPoradni?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s riaditeľom iniciatívy Inakosť Martinom Mackom a právničkou poradenského centra inPoradňa pre LGBTI+ ľudí Dominikou Kardošovou.

V informačnom priestore rastú útoky na progresivizmus a liberalizmus, ktoré sa stali efektívnymi prostriedkami na nálepkovanie, resp. na vytváranie mentálnych skratiek. Tieto útoky vyvrcholili prejavom Roberta Fica na oslavách na Devíne, kedy volal po budovaní hrádze proti týmto ideológiám, ktoré sa podľa neho šíria ako rakovina. Objavujú sa aj naratívy o tom, že opozícia a médiá majú pracovať na radikalizácii spoločnosti a šírení nenávisti, ktoré môžu skončiť ďalším atentátom.

Prečo sú terčom dezinformátorov opozičné protesty a aké naratívy sa o nich šíria? Akými naratívmi sú opozícia, médiá a mimovládne organizácie démonizované a čo chcú vláda a dezinformátori touto rétorikou docieliť? Aké argumenty použila koalícia pri odvolávaní Michala Šimečku a do akej miery išlo o relevantné obvinenia?

Prečo boli naratívy o údajných finančných machináciách pri čerpaní štátnych dotácií členmi Šimečkovej rodiny manipulatívne? Čo skutočne vyplynulo z auditu ministerstva spravodlivosti? Ako bolo dehonestované novozaložené médium 360 a prečo naň dezinformátori cielili? Prečo sú tradičné médiá naďalej mylne označované za nepriateľov spoločnosti či agentov cudzích záujmov?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s analytikom Infosecurity.sk a politológom Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach Petrom Dubóczim.

Umelá inteligencia mení naše správanie na internete, ako aj samotné informačné prostredie. Umožňuje nám oveľa lepšie vyhľadávať informácie, získavať relevantnejšie výsledky. Zároveň nám AI odstraňuje informačný šum a personalizuje náš obsah. Dokáže tiež lepšie diagnostikovať choroby, prispieva k lepšej komunikácii či príprave žiakov na štúdium.

Aké sú potenciálne ohrozenia, ktoré môže AI priniesť pre demokraciu a spoločnosť? Prečo môže prispieť k strate autonómie človeka a čo v praxi znamená? Môže mať AI vplyv aj na volebné správanie a názory voličov? Čo v tomto zmysle znamenajú tzv. dark systems?

Ako vplýva AI na ochranu ľudských práv? Prečo sa v súvislosti s technológiou hovorí o diskriminácii a ako sa prejavuje v súdnictve či pri prijímaní uchádzačov do zamestnania? Ako je možné technológiu regulovať na úrovni práva a prečo by sme mali legislatívu podporovať vzdelávaním verejnosti?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s vedúcou Centra pre výskum inovácií a kyberpráva (CICeRo) na Ústave štátu a práva Akadémie vied ČR Alžbětou Solarczyk Krausovou.

O témach umelej inteligencie hovorí v podcaste aj Matej Kandrík, riaditeľ Adapt Institute. Organizácia, ktorá zastrešuje portál Infosecurity.sk, bude 3. októbra 2024 realizovať ďalší ročník konferencie Dezinformácie a demokracia.

Podujatie bude niesť podnázov “Meeting the AI Challenge” a venovať sa bude práve témam AI a budúcnosti demokracie, kontextom ľudských práv či zneužitiu technológií v autoritatívnych režimoch.
Organizáciu konferencie môžete v najbližších dňoch podporiť prostredníctvom kampane “Pripravme demokraciu na výzvy AI!” na portáli StartLab, zdieľaním výzvy či osobnou účasťou na evente. Viac informácií nájdete v priložených linkoch alebo v udalosti na Facebooku.

V prípade pozastavenia toku ruskej ropy spoločnosti Lukoil na Slovensko a do Maďarska nejde o ohrozenie životných záujmov týchto štátov. Situácia nebola zďaleka tak dramatická, ako ju slovenská a maďarská vláda prezentovali verejnosti. Oba štáty situáciu zneužili na kritiku Kyjeva a prehlbovanie konfliktu s európskymi inštitúciami a ďalšími štátmi EÚ.

Prečo mohla byť sabotáž plynovodov Nord Stream I a II výhodná pre Rusko a ako ovplyvnila jeho vzťah s Nemeckom? Čo ukázali nové zistenia vo vyšetrovaní incidentu? Ako sa vyvíja situácia ohľadom pozastavenia ruskej ropy spoločnosti Lukoil na Slovensko a do Maďarska? Prečo je oboma vládami hyperbolizovaná a nakoľko slúži dezinformátorom na útoky voči Kyjevu či EÚ?

Do akej miery Rusko zneužíva svoju pozíciu energetickej veľmoci? Prečo je zaisťovanie energetickej bezpečnosti v Európe natoľko dôležité vo vzťahu k ruskej vojne proti Ukrajine? Ako sa môžu východoeurópske štáty odkloniť od závislosti na ruských energetických zdrojoch? Aké sú alternatívy dodávok ropy pre Slovensko alebo Českú republiku?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s analytikom Asociace pro mezinárodní otázky v Prahe Pavlom Havlíčkom.

21. august a čiastočný odboj proti vpádu ruských vojsk, je dôležité zdôrazňovať a pripomenúť si, že v našom geopolitickom kontexte už aj v minulosti figurovala moc, ktorá obmedzovala základné ľudské práva a slobody, bola totalitnou, nedemokratickou. Keď sa pozeráme na Slovenské národné povstanie, to je jedným zo základných pilierov uvažovania o modernom, slobodnom Slovensku, ktoré je súčasťou západného sveta.

Prečo je náročné vysporiadať sa s udalosťami 20. storočia, vrátane obdobia druhej svetovej vojny a komunistického režimu? Z akých dôvodov sa na začiatku 90. rokov začali prebúdzať národniarske tendencie? Nakoľko je problémom spôsob vzdelávania o udalostiach minulého storočia? Ako vzdelávanie komplikuje rozvoj technológií a šírenie dezinformácií?

Ako interpretujú SNP proruskí aktéri a prečo hovoria len o účasti Červenej armády? Prečo je dôležité rozprávať aj príbehy civilistov počas SNP? Nakoľko vedomosť o dejinných udalostiach prispieva k stabilite demokracie? Ako je možné o týchto témach efektívnejšie vzdelávať a nakoľko je v tomto ohľade nápomocný mimovládny sektor?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s riaditeľkou občianskeho združenia Post Bellum Sandrou Polovkovou.

Kurskú ofenzívu zasadzuje kremeľská propaganda do osvedčených rámcov o agresívnom Západe, ktorý využíva krvilačných neonacistov na zničenie Ruska. Na Slovensku preberá kremeľské propagandistické naratívy v plnej miere len tá najradikálnejšia časť prokremeľskej scény, ktorá je zároveň menej vplyvná. Najvplyvnejší obhajcovia ruskej politiky sa totiž spoliehajú skôr na princíp „nepomáhajme vojensky Ukrajine a potom bude mier“.

Aké sú možné príčiny ukrajinskej ofenzívy v Kurskej oblasti a aké môžu byť jej dopady pre Kremeľ? Ako na operáciu reaguje samotné Rusko? Je ukrajinská operácia v Kursku porovnateľná s ruskou inváziou do Ukrajiny? Môže aktuálne dianie prispievať k zvyšovaniu morálky a záujmu o nábor do ukrajinskej armády?

Ako sa rôznia názory na kurskú ofenzívu v rámci slovenskej populácie? Vyskytuje sa aj snaha šíriť klamlivé propagandistické naratívy? Ako sa rozvíja falošný príbeh o ukrajinských fašistoch v kontexte aktuálneho diania? Ako situáciu v Kurskej oblasti interpretujú kremeľské informačné zdroje? Preklápa sa kremeľská propaganda aj do rétoriky slovenských dezinformátorov? Ktorí z nich sú najvplyvnejší a o čom hovoria?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s externým analytikom Infosecurity.sk Štefanom Ižákom.

Od roku 2018 máme na Slovensku silnú tradíciu nenásilných, ale veľmi veľkých protestov, ktoré už svoje výsledky v minulosti priniesli. Ide o to neupínať sa na instantné víťazstvá. Efekt protestu by sme teda nemali merať len tým, či rovno dospeje k tomu, že sa napríklad zvrátia politické rozhodnutia. Dôležité je, že protesty v nejakom čase dominujú verejnej diskusii.

Aký vplyv majú ľudia vo vedení inštitúcií na to, ako funguje bežný život občanov? Nakoľko môžu protesty ovplyvniť reálnu politiku a ako sa môže kritika predstaviteľov moci dotknúť ich podporovateľov? Je angažovanosť súkromných firiem v politických témach vhodná? Ako konkrétne môžu spoločnosti konať? Poznáme pozitívne príklady z minulosti?

Ako môžu bežní občania reagovať na nepravdy prezentované predstaviteľmi moci a prečo by nemali prepadať apatii? Ako tieto klamstvá ilustruje téma obrannej dohody s USA, ktorá bola dlhodobo prezentovaná ako škodlivá? V čom si rétorika vládnych politikov v obranných a bezpečnostných témach protirečí?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s publicistom a odborníkom na sociálne siete Jakubom Godom.

Tradičné hodnoty bývajú stotožnené s istou formou do seba uzavretého kresťanstva, ľudáckeho nacionalizmu, ktorý odmieta modernitu, je zahľadený do seba a nedôverčivý voči všetkému modernému. U nás sa vďaka takémuto vnímaniu darí za tradičné hodnoty rámcovať mizogýniu, homofóbiu a všeobecnú netoleranciu k inakosti.

V čom spočíva podstata liberalizmu a prečo môže byť vnímaný ako znepokojivý? Aké sú základné princípy, na ktorých liberalizmus stojí? Nakoľko sú spojené s liberálnou demokraciou? Čo sa zvykne označovať termínom tradičné hodnoty? Do akej miery je argumentácia tradičnými hodnotami prirodzená? Ako sú tradičné hodnoty zneužívané antidemokratickými silami?

Prečo vzniká paradox využívania moderných nástrojov ako sú sociálne siete na boj proti modernite? Akú úlohu zohráva pri presadzovaní tradičných hodnôt hľadanie nepriateľa? Prečo vznikajú argumenty o odmietnutí liberalizmu a snahe postaviť demokraciu na špecifických národných princípoch? Do akej miery preberajú protagonisti tradičných hodnôt naratívy z amerického diskurzu?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s publicistom a politológom z Univerzity Komenského v Bratislave Pavlom Hardošom.

Mediálna gramotnosť predstavuje porozumenie tomu, ako fungujú médiá, ako a prečo sa šíria informácie, ako vieme posudzovať ich kvalitu a dôveryhodnosť a čo my sami v online priestore zdieľame. To všetko je predpokladom informovaných rozhodnutí na základe faktov, ale aj toho, aby sme boli aktívnymi členmi a členkami občianskej spoločnosti.

Dostáva sa dnes téma mediálnej gramotnosti k dostatočnej časti verejnosti? Ako mladí ľudia pristupujú k informáciám a zdrojom? Čo je memotechnická pomôcka Zvol si info s názvom Fantomas a ako nám môže pomôcť? Prečo je dôležité uvažovať o vlastných emóciách, zdrojoch informácií či obrazových manipuláciách?

Sú prednášky alebo workshopy o mediálnej gramotnosti potrebné aj pre učiteľov alebo rodičov? Prečo je nevyhnutné pracovať aj s budúcimi učiteľmi? Ako zvyknú študenti reagovať na témy v oblasti mediálnej gramotnosti? Ako možno počas workshopov pracovať s účastníkmi, ktorí veria dezinformáciám? Prečo môže každý z nás uveriť dezinformáciám alebo mýtom a kedy sa tento jav stáva nebezpečným?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová so psychologičkou a členkou občianskeho združenia Zvol si info Kristínou Blažekovou.

Okrem vysokej úrovne polarizácie má šírenie konšpiračných teórií aj úplne prirodzený dôvod, ktorý nesúvisí s aktuálnymi náladami v spoločnosti. Významné udalosti, medzi ktoré patrí aj pokus o atentát na Donalda Trumpa, na seba viažu ohromnú pozornosť a hlad po aktuálnych informáciách. Keď tieto informácie nie sú dostupné, tak sa otvára prirodzený priestor pre špekulácie.

Aké klamlivé naratívy o pokuse o atentát na Donalda Trumpa sa šíria v USA? Líši sa v niečom rétorika prívržencov Demokratov a Republikánov? Ako sa naratívy menia v čase a ako sa formujú vplyvom nových informácií? Prečo dochádza k spochybňovaniu práce tajných služieb? Šíria sa klamstvá a pro-republikánsky obsah na platformách X či Truth Social?

Aké scenáre využívania situácie môžu nastať vo finálnej etape predvolebnej kampane? Môže Trump ťažiť zo zrušenia obmedzení na platformách Meta? Ako dnes Meta argumentuje stav, kedy nedovoľuje fact-checkerom overovať fakty v príspevkoch zvolených či kandidujúcich politikov? Ako na situáciu okolo atentátu reagovali ruskí propagandisti? Prečo je vznik konšpiračných teórií o podobných incidentoch prirodzený a ako môže štát proti falošným interpretáciám bojovať?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s novinárom špefializujúcim sa na dezinformácie a autorom projektu Na druhom brehu Martinom Hodásom.

Čo sa týka hrozieb, na internete sa stretávame najmä s termínmi ako je detská pornografia, sexuálne zneužívanie, kyberšikana, grooming [pozn. konanie, ktorým s predátor snaží nadviazať dôverný vzťah s dieťaťom], obsah propagujúci násilie, rasizmus či xenofóbiu. Tieto typy obsahov môžu mať dlhodobé negatívne účinky na psychické a fyzické zdravie detí a mládeže, ale aj dospelých jedincov. Hlavným cieľom občianskeho združenia Ochráň ma je preto zamedzenie prístupu k takémuto obsahu, resp. jeho moderácia a čo najrýchlejšie zmazanie.

V akom formáte a na akých platformách sa nebezpečné typy obsahu na Slovensku objavujú? Kde sa snažia sexuálni predátori kontaktovať deti a ako získavajú ich dôveru? Prečo je v tomto zmysle nebezpečné zdieľanie fotografií a videí na internete zo strany samotných rodičov? Môžu nové nástroje AI pomáhať predátorom alebo naopak uľahčiť prácu vyšetrovateľom?

Čo všetko môžu ľudia nahlasovať platforme Ochráň ma a aké výhody pre nahlasovateľa projekt prináša? Koľko nahlásení získala platforma od začiatku roka? Ako môžeme deti pripravovať na hrozby v online priestore a ako zvyknú rodičia reagovať na vzniknuté situácie? Ako by mohol štát efektívnejšie reagovať na vývoj v online priestore?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s riaditeľom občianskeho združenia Ochráň ma Romanom Abrahámom.

S rastúcim záujmom verejnosti o video formát by sa mala zvyšovať aj miera zodpovednosti spoločností, ktoré prevádzkujú platformy na zdieľanie video obsahu. Zverejňovaný obsah by sa mal pohybovať v medziach legality, slušnosti a ľudskosti, ale aj verejného záujmu. Tvorcovia obsahu by nemali verejnosť zavádzať, manipulovať v dôležitých témach a posilňovať úroveň konšpiračného myslenia.

Čím sa vyznačujú alternatívne platformy na zdieľanie video obsahu ako sú Odysee a Rumble? Ktorí slovenskí dezinformační, konšpirační alebo ezoterickí aktéri ich aktívne používajú? Nakoľko sú tieto platformy obľúbené naprieč publikom? Ako funguje zobrazovanie reklamy na YouTube a čo musia kanály spĺňať na to, aby mohli svoj obsah monetizovať?

Reklamy akých spoločností sa môžu zobrazovať pri videách dezinformátorov, konšpirátorov či ezoterikov? Koľko firiem bolo identifikovaných a oslovených s cieľom znížiť ich financovanie problematických kanálov? Aká bola väčšinová odozva spoločností? Akými spôsobmi si môžu dôveryhodné firmy nastaviť reklamu a zabrániť financovaniu problematických aktérov?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová so šéfredaktorkou Infosecurity.sk Michaelou Dubóczi.

Rusko už dlhodobo pôsobí v rámcoch hybridnej vojny proti vybraným európskym krajinám. Cieľom je destabilizovať EÚ a jej členské štáty. Pri napĺňaní záujmov Moskve asistujú aj európski politici z krajne pravicových a ultrakonzervatívnych strán v Európe. Tie sú pre Kremeľ zaujímavé najmä kvôli populizmu, antisystémovosti a čiastočnej radikalizácii. Ich pôsobenie na domácej politickej scéne vedie k polarizácii obyvateľstva, šíreniu proruských naratívov a narúšaniu jednoty v Európe.

Prečo Rusko cieli na ovplyvňovanie európskej politiky? Čo sa Kremeľ snaží svojimi hybridnými aktivitami dosiahnuť? Ako do týchto snáh zapadá server Voice of Europe? Kto sa na koordinovaní tejto vplyvovej operácie podieľal?

Ktorí slovenskí politici serveru Voice of Europe poskytli rozhovor? Ako reagovali na odhalenie ruskej vplyvovej operácie? Ako sa na nej podieľali krajne pravicoví politici z európskeho priestoru? A prečo vôbec Kremeľ vyhľadáva spoluprácu s krajne pravicovými a ultrakonzervatívnymi stranami v Európe?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s analytikom Infosecurity.sk Marekom Gallom.

Rýchlosť sa ukázala ako jeden z kľúčových faktorov pri odstraňovaní nenávistných prejavov, pri ich šírení aj pri množstve, ktoré na sociálnych sieťach pribúda. Takže ak sociálne siete zlyhávajú v tom, že na nenávistné prejavy nereagujú dostatočne rýchlo, tak povzbudujú aj ďalších používateľov, aby sa pripájali k takýmto vyjadreniam.

Aký je rozdiel medzi nenávistným a ubližujúcim prejavom? Ako je nenávistný prejav zakotvený v slovenských zákonoch? Voči akým skupinám ľudí môžu byť takéto prejavy namierené? Postihujú definície aj nenávistné prejavy v online priestore? Prečo môžu reakcie na nenávistné komentáre či príspevky na sociálnych sieťach situáciu zhoršovať?

Môže pomôcť nahlasovanie týchto obsahov samotným platformám? Nakoľko sociálne siete na nahlasovanie užívateľmi reagujú? Čo umožňuje organizáciám ako je DigiQ tzv. status prioritných nahlasovateľov? Aké nástroje môžu využiť obete nenávistných prejavov či kyberšikany? Kedy môžu byť kontaktované orgány činné v trestnom konaní a ako je potrebné postupovať?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s odborníčkou na nenávistné prejavy v online priestore Simonou Šintalovou.

Časť voličov bola pred eurovoľbami mobilizovaná naratívmi, ktoré o európskych témach dezinformovali, prípadne ich priamo zneužívali na šírenie strachu či neistoty. V tomto nie sú voľby do EP výnimkou a platí tu známy vzorec – manipulovaný a vystrašený občan sa mobilizuje ľahšie. A v tomto prípade o to viac, ak fungovanie EÚ nepozná, prípadne Únii nedôveruje.

Prečo niektorí kandidáti a politické strany pred eurovoľbami posilňovali rozdelenie na my versus oni a aké témy na tento účel zneužívali? Akú úlohu zohrala téma tzv. tradičných hodnôt a fabulácie o vonkajšom ohrození? Aké paralely boli v kampani pred eurovoľbami a predchádzajúcimi prezidentskými voľbami? Aké dezinformačné naratívy sme sledovali po atentáte na premiéra Roberta Fica? Prečo bola situácia zneužitá na útoky na opozíciu či médiá?

Do akej miery sa v rétorike dezinformačných aktérov objavovali naratívy o progresivizme a liberalizme Bruselu? Ako sa darí dezinformačných aktérom prenikať aj na kandidátne listiny politických strán a ktoré dezinformačné osobnosti kandidovali v eurovoľbách? Prečo naprieč Európskou úniou rastie popularita krajne pravicových strán a čo v tomto kontexte ukázali výsledky volieb?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s analytikom Infosecurity.sk a politológom Univerzity pavla Jozefa Šafárika v Košiciach Petrom Dubóczim.

Výskumy ukazujú, že ľudia nie sú vždy racionálni. Navyše sme dnes presýtení informáciami, a preto, keď chceme k recipientovi dostať dôležitú informáciu, musíme postupovať strategicky. Strategická komunikácia sprehľadňuje informačnú džungľu, v ktorej sa nachádzame.

Prečo dnes ľudia do veľkej miery uprednostňujú názory pred faktami? Ako tento faktor podnecujú sociálne siete? Ovplyvňuje nízka racionalita aj rozhodovanie vo voľbách? Prečo prenikajú dezinformácie a klamlivé posolstvá do volebných kampaní? Ako sa historicky vyvíjali dezinformácie a propaganda?

Akú úlohu má dnes strategická komunikácia štátu a čo si pod ňou môžeme predstaviť? Ktoré nástroje môžu pomáhať znižovať dopady dezinformácií na spoločnosť? Čo znamená tzv. 360-stupňový prístup k riešeniu problému dezinformácií a čo všetko zahŕňa? Nakoľko môže šírenie dezinformácií ovplyvniť rýchly rozvoj AI?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s pedagógom Západočeskej univerzity v Plzni a spoluautorom knihy Prečo veríme dezinformáciám Zdenkom Rodom.

Návrh zákona o mimovládkach deklaruje zvyšovanie dôvery voči mimovládnym organizáciám. Reálnym zmyslom úpravy je však skôr spochybňovať dôveryhodnosť tretieho sektora u časti spoločnosti, skomplikovať im činnosť cez ďalšiu byrokraciu, hrozbu pokút či rozpustenia. Zďaleka pritom nejde len o tie organizácie, na ktoré pravdepodobne prioritne vládne strany cielia, ale návrh je škodlivý pre celý sektor.

Prečo je transparentnosť vo verejnom priestore a v inštitúciách dôležitá aj pre bežných občanov? Odkedy sú v slovenskej politike prítomné naratívy proti mimovládnym organizáciám? Môžu aktéri v mimovládnej sfére zastupovať cudzie záujmy? Je podpora donormi v partnerských krajinách Slovenska problematická? Pomáha aj Slovensko v zahraničí projektovými schémami a grantami?

Prečo je návrh zákona o mimovládkach škodlivý a zavádzajúci? Aká je argumentácia samotných predkladateľov? Môže zákon reálne zvyšovať dôveru voči mimovládkam? Prečo návrh ovplyvní celý mimovládny sektor a čím bol inšpirovaný? V čom sú rozpory návrhu s európskym právom? Prečo je úloha mimovládnych organizácií pri zastupovaní záujmov občanov kľúčová?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s riaditeľom Transparency International Slovensko Michalom Piškom.

AI dnes môže byť zneužitá na rôzne nekalé praktiky, ako sú krádeže identity za účelom tvorby reklám na pochybné produkty, alebo vytváranie nekonsenzuálnej deepfake pornografie. Až jeden z troch dostupných nástrojov AI umožňuje tvorbu nedobrovoľnej pornografie. Vytvoriť bezplatne krátke 60-sekundové video zaberie menej ako 25 minút. Stačí použiť jedinú kvalitnú fotografie tváre.

Kto je najviac vystavený tvorbe nedobrovoľných deepfake obrázkov či videí? Prečo sme v posledných rokoch zaznamenali rapídny nárast takéhoto obsahu? Ktoré slávne osobnosti sa stali obeťou? Ako môžu obete reagovať na zdieľanie takéhoto obsahu napríklad na sociálnych sieťach? Aké nástroje na odhaľovanie deepfake detskej pornografie existujú?

Snažia sa sociálne platformy voči takémuto obsahu zakročiť? Aké pravidlá prijali alebo môžu prijať? Čím môže byť britský Online Safety Act prelomový v riešení daného problému a aká diskusia predchádzala jeho úprave? Ako sa na deepfake obsah pozerá nová európska legislatíva Akt o umelej inteligencii?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová so šéfredaktorkou Infosecurity.sk Michaelou Dubóczi.

Volebné kampane boli vždy prešpikované manipuláciami a klamstvami. Politici si spravidla dovolia to, čo im my ako občania a voliči dovolíme. Ak necháme bez povšimnutia najhrubšie lži, zaťahovanie osobného života protikandidáta do kampane, a podobne, ide o niečo, na čo by mali upozorniť médiá. Musíme tiež dávať pozor, aby k nám lži a manipulácie neboli infiltrované zo zahraničia.

Prečo sa voľby do Európskeho parlamentu v česko-slovenskom prostredí často stávajú terčom dezinformácií? Čo umožňuje ľahšie rozširovanie klamstiev počas volebnej kampane do EP? Aké máme informácie o snahe nedemokratických režimov ovplyvňovať politiku v európskych štátoch? Prečo sa antisystémovým a extrémistickým aktérom darí vymedzovanie voči dezinformáciám interpretovať ako cenzúru?

Akú úlohu majú v moderných politických kampaniach sociálne siete? Do akej miery samotné platformy regulujú obsah, ktorý môže do kampaní zasahovať klamstvami a zavádzaním? Ako môžeme posilňovať odolnosť voči AI manipuláciám, ale aj voči klamstvám v textuálnej forme? Prečo je naďalej potrebné budovať kritické myslenie a mediálnu gramotnosť na školách?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s politológom a poradcom premiéra Českej republiky Petra Fialu pre informačnú gramotnosť a boj s dezinformáciami Milošom Gregorom.

PTSD vzniká v súvislosti s dlhotrvajúcim psychickým alebo fyzickým tlakom, po neočakávanej udalosti katastrofického rázu ako je vojna, dopravná nehoda či fyzické násilie. Ide teda o reakciu na závažné udalosti prežité v minulosti, ktoré sa obeti vracajú v podobe spomienok, snov a myšlienok. 

Aké dôsledky môže mať PTSD v prípade, že trpiaca osoba nedostane potrebnú odbornú pomoc? Ako pomáha združenie Mier Ukrajine osobám, ktoré trpia PTSD v dôsledku vojnovej traumy a aké typy liečebných metód vlastne existujú? Ako by sme mali prezentovať príbehy a osudy obetí vojny na Ukrajine? Pomáhajú samotní Ukrajinci a Ukrajinky zvyšovať povedomie či získavať prostriedky na pomoc svojim krajanom?

Aký význam má samotné dobrovoľníctvo a pomoc v zmysle princípov humanizmu? Prečo býva zbierka na muníciu pre Ukrajinu diskreditovaná a aké klamstvá sú v tomto ohľade najčastejšie? Na čom sú založené falošné volania po mieri a prečo je naratív problematický? Akým problémom bude Ukrajina čeliť po skončení vojny a ako sa budú môcť zapájať dobrovoľníci?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s členkou iniciatívy Mier Ukrajine Zuzanou Izsákovou.

Vo všetkých deviatich krajinách, ktoré sledovala nová publikácia GLOBSEC Trends 2024, by väčšina respondentov podporila členstvo svojej krajiny v EÚ a NATO, ak by sa o tejto otázke konalo referendum. V prípade EÚ je regionálne podpora 78 %, v prípade NATO 81 %. Za posledný rok sa podpora EÚ hýbala jedine v Poľsku (klesla o 7 %) a na Slovensku (vzrástla o 8 %). Podpora NATO je vyššia, ale v regióne existujú výraznejšie rozdiely medzi štátmi.

Ako sa za posledný rok zmenila podpora EÚ a NATO v rámci štátov strednej a východnej Európy a z čoho tieto zmeny vyplývajú? Aký postoj majú obyvatelia k možnému začleneniu Ukrajiny to západných štruktúr? Nakoľko sa v tomto ohľade prejavil vplyv manipulatívneho naratívu o mieri? Ako sa mení podpora Ruska ako strategického partnera? Zmenila v tomto ohľade nálady invázia Ruska na Ukrajinu?

Ako nahliadajú skúmané štáty na Čínu a v čom je jej stratégia v regióne účinná? Ktoré štáty najviac podporujú myšlienku Číny ako strategického spojenca? Prečo v regióne klesá podpora liberálnej demokracie a nakoľko občania rozumejú jej obsahu? Ako ich nálady ovplyvňuje démonizácia liberalizmu zo strany dezinformačných aktérov? Nakoľko si občania spájajú liberalizmus s ohrozením tzv. tradičných hodnôt?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s výskumníčkou tímu GLOBSEC pre demokraciu a odolnosť Janou Kazaz.

Keď chcú politici alebo dezinformátori nastoliť nejaké kauzy, musia novinárov zdiskreditovať. Tvrdia o nich, že sú zaujatí, prípadne že niekomu slúžia a že im niekto diktuje, čo majú robiť. Politici tiež často ďakujú alternatívnym médiám za prácu, ktorú robia, keď otvorene chvália vládnu koalíciu a rozhovory s politikmi vedú veľmi nekriticky.

Aké taktiky využívajú politici na diskreditáciu kritických novinárov? Ako sa môže spoločnosť brániť voči útokom na nezávislých novinárov? Čo môžu robiť samotní novinári a novinárky a ako im pomáha platforma Bezpečná žurnalistika ICJK? Prečo médiám pomáha zvyšovanie počtu predplatiteľov?

Do akej miery majú médiá a nezávislí novinári kritizovať politikov a vládne politické strany? Prečo zväčša dezinformačné médiá pôsobia voči politikom nekriticky? Akú podobu má obsah dezinformačných webov či alternatívnych online televízií a nakoľko dodržiavajú etické štandardy? Nakoľko sa osobám z dezinformačného sveta darí prenikať do politiky a prečo je to problematické?
Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s redaktorom Aktuality.sk Matejom Príbelským.

Slovenské vlastenectvo, národnú alebo politickú identitu môžeme skĺbiť s vyššou nadnárodnou ideou či príslušnosťou k Európskej únii. Túto identitu musíme spájať nie s jazykom a kultúrou, ale viac s politickými inštitúciami Slovenskej republiky. Iracionálna väzba na Rusko – pre nás, keďže sme národ v Európskej únii a NATO – nemá veľký zmysel.

Ako doposiaľ vyzeral slovenský nacionalizmus a na akých princípoch stál? Ako vznikla myšlienka o tom, že slovenský národ musí byť založený na identite najnižších vrstiev? Aký typ vlastenectva je potrebné budovať s ohľadom na členstvo v euroatlantických štruktúrach? Nakoľko je v rámci neho možné zohľadňovať existenciu národnostných menšín na území Slovenska?

Prečo dochádza k selektívnemu prezentovaniu národných dejín a konkrétnych dejinných udalostí? Ako vznikla myšlienka o slovanstve a ako usmerňovala vzťah s Ruskom? Prečo pomáhala vytvárať idealistický obraz o Rusku? Na čom stojí idea tzv. euroslovanstva a akú má perspektívu? Z čoho vyplýva obdiv k silným charizmatickým lídrom a na čom stojí ich úspech?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s pedagógom Trenčianskej univerzity Danielom Šmihulom.

Medzi zručnosti, ktoré by dnes mali byť rozvíjané, patrí porozumenie vzťahom v spoločnosti, porozumenie tomu, na čom stojí demokracia, občianska gramotnosť, povedomie o histórii, ale aj informačná gramotnosť. Súbor týchto zručností človeka predurčuje, aby nemal pocit úzkosti či dezorientácie vo vysoko komplexnom prostredí, ktoré vytvára informačný chaos.

Aký vplyv na výchovu a vzdelávanie má rýchly rozvoj digitálnych technológií? Prečo by sa mal vzťah vo vzdelávaní transformovať z jednosmerného na obojstranný a čo by mohli deti a mládež naučiť staršie generácie? Čo znamená tzv. digitálna dospelosť a čím sa u používateľov v online priestore prejavuje? Ako sociálne siete ovplyvňujú pozornosť či schopnosť orientácie u detí?

Prečo sa dnes školy nedokážu adaptovať na zmeny v digitálnom prostredí? Mohli by v tomto ohľade spolupracovať s inými aktérmi, napríklad s neziskovými organizáciami? Ako je možné deti učiť správať sa v online priestore obozretne? Nakoľko môže byť pre zvýšenie pozornosti detí účinný zákaz mobilných telefónov pri výučbe?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s prorektorom Vysokej školy ekonómie a manažmentu v Prahe a poradcom českého ministra školstva Mikuláše Beka Bohumilom Kartousom.

Hosť je autorom kníh o budúcnosti vo vzťahu k vzdelávaniu a sebarozvoju s názvami No Future (2019) a Future ON! (2023) a a líder českého startupu Idem do seba zameraného na tému duševného zdravia.

Pri sledovacích softvéroch na rozpoznávanie tvárí je problémom veľká netrasparentnosť, najmä ak sú nasadené štátmi, pretože zvyčajne nemáme ako verejnosť prístup k takmer žiadnym informáciám. V praxi sú zväčša používané biometrické kamerové systémy, ktoré rozpoznávajú vašu tvár, s cieľom identifikovať, prípadne autorizovať vás na vykonávanie istých úkonov.

Ako sa trénuje umelá inteligencia používaná v systémoch na rozpoznávanie tvárí? Prečo môžu byť dané systémy diskriminačné a ako prebieha ich testovanie na zraniteľných komunitách? Nakoľko je dnes takéto rozpoznávanie tvárí presné? Prečo sú systémy čoraz častejšie nasadzované štátmi a ako môžu pomáhať zvyšovať bezpečnosť na verejných priestranstvách? Ako sú využívané autoritárskymi režimami v rámci tzv. systému sociálnych kreditov?

Prečo začal Izrael používať program na sledovanie Palestínčanov v Gaze? Aký bol pôvodný zámer projektu a na čo sa používa dnes? Ako Izrael využíva AI na výber cieľov bombardovania? Aké problémy vznikajú pri zostavovaní zoznamov podozrivých osôb? Aký falošný AI obsah v rámci konfliktu vzniká a ako ho môžu používatelia sociálnych sietí rozpoznávať?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s redaktorkou portálu Živé.sk Luciou Kobzovou.

Hnutie Tradičných manželiek sa na fórach objavilo približne v roku 2019. Odvíja sa od teórie redpilling-u, čo je teória náboru krajnej pravice, ktoré ponúka veľmi jednoduché riešenie na všetky problémy alebo pocity nespokojnosti, ktoré ľudia majú. Redpilling-om majú byť ľuďom otvárané oči a má im pomôcť vymaniť sa zo stáda, ktoré sleduje mainstreamové myšlienky.

Aké skupiny v rámci ultrakonzervatívneho hnutia Tradičných manželiek existujú a na základe čoho ich delíme? Prečo je hnutie napojené na myšlienky antifeminizmu či zachovania bielej rasy a nakoľko je extrémistické? Akú úlohu pripisuje hnutie ženám a aké vlastnosti či správanie od nich očakáva? Ako funguje nábor do Tradičných manželiek a prečo využíva teóriu redpilling-u? Ako sú Tradičné manželky prepojené na myzogýnnu manosféru?

Aké ženy bývajú členkami hnutia Tradičných manželiek a čo ich spája? Ako prebieha ich radikalizácia vo vnútri hnutia? Nakoľko sa Tradičné manželky pohybujú v online sfére a ktoré fóra či sociálne siete využívajú? Aký vizuálny obsah zvyknú publikovať na TikToku či Instagrame? Ako sa hnutie stavia k právam žien v spoločnosti a čo je jeho konečným cieľom?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s analytičkou Infosecurity.sk Radkou Kulkovou.

Vieme, že slová majú svoju silu, majú svoj efekt. Ten prechádza z online sveta aj do toho fyzického. Historická skúsenosť nás naučila, čo sa môže stať, keď sa normalizuje nenávistný jazyk, keď sa vyzýva alebo schvaľuje násilie voči skupine ľudí. Vieme, že nemoderovanie vytláča z diskusie menšiny, či už náboženské alebo sexuálne, ale aj ženy celkovo. A to má vplyv na celú spoločnosť, ktorá sa ďalej polarizuje.

Nakoľko sa nenávisť objavovala v komentároch prezidentských kandidátov počas kampane? Dokázali si kandidáti komentárové sekcie účinne moderovať? Kto každý je členom iniciatívy Bez hejtu a čomu sa kampaň venuje? Koľko percent nenávistných komentárov bolo podľa analýz Bez hejtu na Facebooku počas minulého roka? Na akých stránkach sa objavovalo najviac hejtu?

Ako pomáha umelá inteligencia vytrénovaná na slovenský jazyk moderovať online diskusie? Aké sú výhody tejto moderácie oproti aktivite ľudských moderátorov? Je možné vďaka AI odhaľovať aj nenávistné prejavy či dehumanizáciu v komentároch? Akú úlohu hrajú špecifiká lokálnych jazykov? Prečo je obmedzením moderácie obsahu fungovanie samotných online platforiem?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s CEO a spoluzakladateľom spoločnosti TrollWall Tomášom Halászom.

Každý človek môže do istej miery myslieť konšpiračne. Je to pravdepodobne niečo, čo je evolučne dané ako tendencia pozerať sa v niektorých situáciách na svet prizmou sprisahania alebo konšpirácie. Na jednej strane sledujeme globálne konšpiračné teórie, ktoré cirkulujú verejným priestorom po desaťročia, na druhej strane sú to však aj špecifické lokálne témy.

Aké lokálne či národné témy boli na Slovensku zneužité pre vytvorenie konšpiračných teórií? Ako prebieha etablovanie konšpiračných naratívov v spoločnosti? Čo ukazujú dáta komparatívnych výskumov v oblasti konšpiračného myslenia a ako by sme ich mali interpretovať? Z akých špecifických politických skúseností na Slovensku môže vyplývať prevaha nefaktického obsahu? Ako sa to prejavuje v témach Covid-19 alebo antivedeckých presvedčení?

Prečo do konšpiračného myslenia vstupujú otázky spoločenského statusu či demografických faktorov? Prečo sa dnes vzmáha ultrakonzervatívny suverenistický príbeh o úpadku Západu a ako sa to prejavuje v bežnom diskurze? Ktoré negatívne faktory ovplyvňujú uvažovanie o vede či medicíne a ako sa spájajú s témou kapitalizmu? Koho dnes môžeme označiť ako charizmatického lídra a ako týmto osobám pomáhajú sociálne siete?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s výskumníkom Slovenskej akadémie vied Dominikom Želinským.

Medzi mimovládne organizácie patrí všetko to, čo nie je riadené vládou. Teda všetko to, čo nepatrí pod rôzne ministerstvá a štátom zriadené organizácie možno chápať ako neziskovku alebo mimovládnu organizáciu. Vytvárané sú za účelom všeobecne prospešného cieľa a nemajú za cieľ získavať peniaze v zmysle zisku.

Prečo sú dnes mimovládne organizácie a neziskovky vykresľované ako nepriateľ štátu a čo je cieľom kritiky namierenej voči nim? Aké rôzne mýty či nepravdy o mimovládkach sú šírené vo verejnom priestore a akých tém sa najčastejšie týkajú? Prečo sú tieto klamstvá nebezpečné a čo môže byť dôsledkom ich etablovania? Ako zakotvuje činnosť mimovládnych organizácií slovenská legislatíva?

Prečo si neziskovky zakladajú aj politici alebo dezinformačné platformy? Z čoho pramení rastúca nevôľa voči tretiemu sektoru a ako sa vývoj na Slovensku podobá situácii v USA a v iných častiach Európy? Akým finančným či bezpečnostným dôsledkom rastúcej nenávisti voči tretiemu sektoru čelia predstavitelia mimovládnych organizácií? Čomu sa venuje kampaň Lepší život pre všetkých a ako ju môže verejnosť podporiť? 

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s koordinátorom Občianskej platformy pre demokraciu Jánom Orlovským.

Témy životného prostredia sa stali kľúčovými otázkami ľudského prežitia. To, o čom rozprávali osamelí, ojedinelí a zaznávaní ochrancovia prírody niekedy v 80. a 90. rokoch 20. storočia, sa teraz stalo tými najdôležitejšími témami na medzinárodnom poli. Rozpory, ktoré v spoločnosti sú, sa však premietajú aj do tejto problematiky.

Aké globálne trendy v diskusii o zmene klímy prenikli na Slovensko? Prečo táto téma polarizuje spoločnosť a v čom sa to odráža? Ako k problematike pristupujú členovia vlády a nakoľko sa opierajú o techniky dezinformačného hnutia? Do akej miery môže ísť o stratégie pochádzajúce z ruskej strany? Aké príklady klimatických hoaxov a dezinformácií nachádzame v slovenskom politickom diskurze?

Prečo je vykresľovanie mimovládnych organizácií ako pochybných a škodlivých historickým naratívom a kde bol v minulosti používaný? Čo je cieľom takéhoto nálepkovania mimovládnych organizácií ako škodlivých politických hnutí? Prečo dnes dochádza k odstraňovaniu systémových opatrení v rezorte životného prostredia a čím sa to prejavuje? Aké naratívy o Európskej únii a jej klimatických opatreniach sa môžu objaviť pred eurovoľbami?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s aktivistom a bývalým tajomníkom ministerstva životného prostredia Jurajom Smatanom.

Okrem vojny na Ukrajine sú v českom informačnom priestore dlhodobo prítomné naratívy namierené proti západnému a liberálnemu smerovaniu štátu, útoky na západných spojencov – vrátane Európskej únie a NATO – aj na demokratické inštitúcie. Pri útokoch na súčasnú českú vládu a jej predstaviteľov nejde o vecnú kritiku, ale o nenávistné komentáre na ich adresu.

Ako česká dezinfoscéna reaguje na témy zo slovenskej politiky? Aké dezinformačné naratívy boli doposiaľ šírené o českom prezidentovi Petrovi Pavlovi? Ktoré faktory zaručujú stabilnejšiu politickú scénu v Českej republike a ako to prispieva k znižovaniu polarizácie v spoločnosti? Prečo české dezinformačné médiá neudávajú trendy v mainstremovej verejnej debate?

Čím je špecifický český Telegram a aké typy aktérov využívajú toto nízko regulované prostredie? Ktoré telegramové zdroje najčastejšie publikujú extrémistické materiály a násilný obsah a čo ich k tomu motivuje? Prečo sa na Telegrame vyskytuje viac ezotericky zameraných kanálov? Nachádzame na platforme aj príklady pravdepodobného ruského vplyvu? Čo znamená monetizácia strachu a prostredníctvom akých nástrojov získavajú problematické kanály financovanie?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s analytičkou Pražského inštitútu bezpečnostných štúdií Natáliou Tkáčovou.

Život civilov na ukrajinských územiach v blízkosti frontu je často veľmi desivý – žijú bez elektriny, bez plynu, internetu či akéhokoľvek mobilného spojenia. V stabilnejších regiónoch, napríklad na ľavom brehu Dnepra, kde neprebiehajú aktívne bojové operácie, sú ľudia zasa konfrontovaní so silným tlakom ruskej administratívy. Tú je možné zhrnúť do hesla, ktoré sa objavuje na bilbordoch a v médiách: „Rusko je tu navždy.“

Ako sa dnes mení pokrývanie témy vojny na Ukrajine v západných médiách či na platformách ako X alebo Telegram? V čom sú pozitíva či naopak úskalia informovania o vojne prostredníctvom týchto sietí? Môžu sa objektívne médiá stať obeťou aj ukrajinskej propagandy alebo skreslených informácií? Prečo sa z vojny stáva mýtus boja dobra so zlom a ako sa to prejavuje? Nakoľko môžu dobrovoľné zbierky a iniciatívy napomáhať ukrajinskej obrane?

Ako dnes žijú obyvatelia na okupovaných územiach a nakoľko sú v kontakte s vonkajším svetom? Ako voči civilnému obyvateľstvu vystupujú ruskí vojaci? Aké praktické prekážky či represie z ich prítomnosti pre civilov vyplývajú? Aké podmienky musia spĺňať novinári, aby mali prístup do vojnových zón Ukrajiny a prečo niekedy čelia nevôli zo strany Ukrajincov?

Okrem toho sa v epizóde dozviete, čo môžu čitatelia očakávať od nového knižného diela Tomáša Forróa s názvom Spev sirén. Jeho vydanie môže byť naďalej podporované prostredníctvom kampane na portáli Startlab.sk.

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s vojnovým novinárom a autorom pripravovanej knihy Spev sirén Tomášom Forróm.

Čína považuje Taiwan za odpadlícku provinciu, napriek tomu, že Komunistická strana Číny ostrov nikdy neovládala. O obyvateľstve Taiwanu síce Čína hovorí ako o pokrvných príbuzných a neoddeliteľnej súčasti veľkej čínskej rodiny, no zároveň sa ostrovu vyhráža použitím sily, ak by sa Taiwan rozhodol ísť cestou de iure nezávislosti. V praxi však Taiwan stojí v popredí globálneho boja proti snahám čínskeho režimu o presadenie svojej moci v zahraničí.

Aké sú výsledky nedávnych volieb na Taiwane a čo znamenajú pre jednotlivé strany? Akým prioritám sa plánuje venovať budúci prezident Willian Lai a aký bude jeho vzťah s parlamentom? Aký vývoj bude nasledovať v rovine vzťahov s Čínou či iných zahranično-politických otázkach? Ako sa v praxi prejavuje suverenita Taiwanu? Nakoľko dnes obyvateľstvo ostrova vníma svoju budúcnosť ako spätú s pevninskou Čínou?

Aké spôsoby použila Čína na ovplyvňovanie verejnej mienky na Taiwane pred voľbami? Aké falošné naratívy šírila o kandidátoch alebo výsledkoch prieskumov? Ktoré informačné kanály boli pre tento účel využívané? Prečo na Taiwane panuje nízka úroveň dôvery v médiá? Ako bojuje štát a mimovládna sféra proti dezinformáciám? Prečo je Taiwan poprokový v oblasti ľudských práv, politického zapojenia či technológií?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s riaditeľkou pre advokačnú činnosť Stredoeurópskeho inštitútu ázijských štúdií a členkou správnej rady Európskej asociácie taiwanských štúdií Kristínou Kironskou.

Jedným z častých mýtov je viera, že dezinformácie sú akýmsi sprievodným javom informačného veru a produktom sociálnych sietí. Začali sme veriť, že dezinfo nemá hýbateľa, že vznikol organicky alebo v kyberpriestore ziskuchtivých algoritmov. Tí, ktorí dezinformácie využívajú vo vlastný prospech, prominentne politici, sa iba umne a rýchlo naučili využívať nový fenomén digitálneho veku.

Aké máme dnes vedomosti o producentoch a šíriteľoch toxických dezinformácií? Na aké špionážne siete majú takíto aktéri preukázateľné napojenie? Ako voči nim zasahujú tajné služby a čo sa o nich môže verejnosť dozvedieť z otvorených zdrojov? Aké príklady napojenia na Kremeľ poznáme u slovenských dezinformačných webov? Existujú dôkazy o podliehaní záujmom Kremľa aj u predstaviteľov občianskych združení či miest a obcí?

Prečo má budovanie dôvery naprieč spoločnosťou zásadný dosah na jej kognitívnu odolnosť? Aké sú ďalšie účinné nástroje na boj proti dezinformáciám? Aké klamstvá a zmanipulované informácie o kandidátoch na prezidenta sa dnes šíria v online priestore? Aká je úloha občianskej spoločnosti v boji proti informačným manipuláciám a budovaní kognitívnej odolnosti?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s bývalým riaditeľom odboru pre hybridné hrozby a strategickú komunikáciu na Ministerstve obrany a dnes výkonným riaditeľom Inštitútu pre budovanie odolnosti Victorom Breinerom.

Predvolebné dezinformačné naratívy pomohli v istej forme k situácii, ktorú tu máme dnes. Nemôžeme zabudnúť na naratív sfalšovaných volieb, ktorý mal za cieľ mobilizovať voličov, či „slovenský watergate“, ktorý hovoril o akomsi spiknutí. Strach, neistota, vyvolávanie paniky, mobilizácia a šírenie chaosu v informačnom priestore – to všetko prispelo k tomu, čo tu je dnes.

Na akom princípe bude fungovať nová platforma Hoaxy a podvody? Ako v súčasnosti funguje pôvodná stránka Hoaxy a podvody - Polícia SR? Aké boli výhody fungovania stránky Polície oproti novej občianskej iniciatíve? Bude možné naďalej získavať stanoviská od kľúčových osôb v štátnej správe? Ako komunikovala pôvodná stránka z pohľadu obsahu a nastavenej rétoriky? Ktoré faktory zaručili jej úspešnosť?

Do akej miery mohli dezinformácie a klamlivé naratívy podporiť vznik súčasnej vládnej koalície? Akú úlohu môžu zohrať dezinformácie v nadchádzajúcej prezidentskej kampani? Budú kopírovať vývoj, ktorý sme sledovali pred rokom v Českej republike? Akú aktivitu vo vyvracaní klamlivých naratívov môžeme očakávať zo strany štátnych inštitúcií? Môže sa aj verejnosť zapojiť do chodu novej platformy Hoaxy a podvody?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová so zakladateľom a bývalým administrátorom sociálnych sietí Policajného zboru Davidom Púchovským.